Čo je veľa a čo je málo? Všetko závisí od situácie. 10 faciek je rozhodne veľa, kým 10 rôčkov je málo. Ale iba vtedy, ak sa nato nepozeráme iba zo štatistického hľadiska. 10 rokov v živote folklórneho tanečného súboru je už pozoruhodných. Za tú dobu sa možno aj vymení celá garnitúra tanečníkov, deti alebo vnúčatá zakladateľov už môžu byť aktívnymi tanečníkmi a je dosť pravdepodobné, že sú aj takí, ktorí už nemôžu ochutnať narodeninovú tortu, lebo nie sú už medzi živými. Posnažím sa vám priblížiť jubilejné predstavenie folklórneho súboru šóškútskeho súboru Večernica.
V dobrej nálade a v hojnom počte sa zišli milovníci tanca a muziky v budove šóškútskej základnej školy v polovici septembra. Počasie bolo sychravé a ľudia sa pripravovali na nedeľnú obecnú púť, ale telocvičňa školy sa predsa pomaličky zaplnila. Medzi hosťami boli starostovia okolitých obcí Benedek Pátrovics z Pusztazámoru, členovia obecného poslaneckého zboru vicestarosta Péter Csernyák, Ondrej Horváth a Ágnes Kúzselová Schóberová, ako aj hostiteľka a riaditeľka školy a predseníčka miestnej slovenskej samosprávy Ivett Horváthová Körtvélyesi. Ostatní členovia slovenskej samosprávy boli prezlečení do krojov, totiž Sarolta Pappová, zakladateľka Večernice, ďalej Terézia Városiová a Nikolett Patocskaiová sú poslankyňami slovenského zboru a aj tanečníkmi súboru už od samého začiatku. Vďaka ich snaženiu a spolupráci občianskej sféry, konkrétne spolku Šóškút 2000, sa založila slovenská samospráva pred 8 rokmi a vďaka slovenským samosprávam na každej úrovni - miestnej, župnej a celoštátnej - môžu rok čo rok získať navyše financie na akcie, na zakúpenie krojov, na školenia a podobne. Po uvítacích slovách moderátorky Tece Kovácsovej sa začalo predstavenie. Akcia, ktorá bola spojená s jubileom, teda stretnutie seniorských tanečných súborov „Točíme sa krútime sa na 100 nohách“ síce má iba 6 rokov, napriek tomu si vydobyla pevné miesto v kalendári folkloristov. Presvedčil nás o tom zoznam vystupujúcich maďarských i národnostných skupín.
Ako prvá vystúpila tanečná skupina Bíbor z blízkeho Válu, po nej nasledovali Bot-Ladozók z Ürömu ako reprezentanti maďarského folklórneho dedičstva. Ďalšou dvojicou bloku boli Hajtóka z Tárnoku, ktorá zachováva a pestuje tradičnú slovenskú kultúru a tance. Vzápätí nie iba pódium, ale celú halu prevzali seniorskí členovia svetoznámeho bulharského súbor Martenica. Prvú časť programu uzatvorili Seniori Csepelských tanečníkov a tanečná skupina Napforduló z mesta Százhalombatta. Tento rok každá skupina mala možnosť predstaviť sa s jednou choreografiou. Úroveň vystúpení z roka na rok rastie. Súbory pracujú s profesionálnymi choreografmi, vďaka čomu seniori predvádzajú náročne zostavené tance. Po spomenutom prvom bloku nasledovala krátka prestávka a potom sa ujala slova, tanca a hudby oslávenkyňa, teda Večernica. Vďaka moderátorke sa prítomní dozvedeli o zrode myšlienky založiť Večernicu, aj o jej začiatkoch. Ako som už spomenula, iniciátorkou vzniku súboru bola Sarolta Pappová, ale nestačí iba chcieť, ku všetkému je potrebné aj kvalifikované vedenie. Šťastie, osud, či sám Pán Boh pomohol, nikto nevie, ale do dediny sa nasťahovala mladá umelkyňa ľudového tanca, tanečníčka Štátneho folklórneho súboru, laureátka titulu Mladá majsterka ľudového umenia Hortenzia Lőrinczová, ktorá bola na materskej dovolenke a stala sa „trénerkou a učiteľkou“ súboru, je umeleckou vedúcou dodnes. Ochotníci i pedagóg už boli teda k dispozícii, dokonca už aj tancovali raz do týždňa, ale ešte nemali názov. Členovia sa rozhodli, že najvýstižnejším pomenovaním pre ich seniorské zoskupenie, ktoré sa znova prebudilo v dôchodkovom veku, bude Večernica. Vyhľadali Valériu Lizičkovú, ktorá našťastie mala na povale schovanú šóškútsky kroj a podľa toho Helena Chrenková, vtedajšia vedúca ženského speváckeho zboru ušila prvé autentické oblečenie pre tanečníkov, ktoré dodnes slúži na každom vystúpení. Prvou nacvičenou choreografiou bola tzv. Frajerka polka. Tak, ako pred desiatimi rokmi, muziku k pôvodnému tancu aj dnes zahrala Mládežnícka dychová kapela pod vedením Sándora Kaszása.
Po polke nasledovala komorná skladba, tzv. Sarvašské sólo v podaní Lászlóa Csizmarika a Hortenzii Lőrinczovej. Túto choreografiu nacvičili tanečníci v druhom roku ich pôsobenia, a Sarvaš si vybrali práve preto, aby po kultúre Slovákov a Švábov z oblasti budínskych vrchov prezentovali aj sa kultúrou Slovákov z Dolnej zeme. V ďalších rokoch okrem tuzemských choreografov úzko spolupracovali aj s profesionálmi so Slovenska. Jeden z nich bol tanečník Tanečného Divadla Mladé srdcia z Bratislavy Gergő Bolgovics, ktorý pomáhal pri nacvičovaní karičky z Bidoviec, ktorú zatancovali aj na jubilejnom galaprograme. V histórii Večernice bol rok 2009 zrejme najjasnejším. Na celoštátnom stretnutí slovenských folklórnych skupín a tanečných súborov v Sarvaši „Vo víre tanca“ získala tanečná skupina Večernica zlatý diplom. Na podujatí sa prezentovala maglódskymi tancami, aj s rezkou polkou zo Šóškútu. Názov slávneho predstavenia je „Spomienky“. Zlatým klincom choreografie, samozrejme okrem dynamickosti a autentickosti, bolo to, že na javisku boli naraz tri generácie tanečníkov. Za choreografické spracovanie „Spomienok“ získala Hortenzia Lőrinczová zvláštnu cenu poroty. Úryvok z predstavenia zatancovali najtalentovanejší, pritom najmladší tanečníci skupiny Ervin Balázs a Dorina Pintér, ktorí si dali pauzu v tanci kvôli školským povinnostiam. Ďalším výletom po mape Maďarska sme sa dostali až k Slovákom žijúcim v Níršégu - Tirpákom. Krátku ukážku z tirpáckych tancov si pozreli diváci programu s nadšením. A napokon sme sa na chvíľu vrátili na Slovensko a tešili sme sa z tancov z okolia Šale.
Záverom oficiálneho galaprogramu si všetci bývalí a aktívni členovia zatancovali Šóškútsku polku, ktorá sa stala „hymnou“ tanečníkov. Po programe nasledovala večera a tanec do skorého rána.
Najprv sa vždy zrodí myšlienka, potom už len treba nájsť ľudí, ktorí by ju dokázali realizovať. Našťastie členovia tanečnej skupiny Večernica mali vytrvalosť a dokázali, že národnostná kultúra a identita nezaniká rečou. Po skromných začiatkoch s hŕstkou amatérov sa dostala tanečná skupina za desať rokov až k výsledkom, ktoré hovoria za seba. Nech ju pán Boh žehná!
(ik)
Foto: autorka
