Návrat k ľudovému umeniu, oboznamovanie sa s ním a zachovávanie jeho hodnôt v súčasnosti je jedna z mnohých aktivít členov Spolku sarvašských Slovákov Vernosť. Spolok každý rok organizuje pre svojich členov a žiakov Slovenskej základnej školy v Sarvaši mnoho stretnutí, na ktorých si pripomínajú ľudové zvyky, tradície, staré remeslá a ľudové umenie predchádzajúcich generácií.
V priestoroch sarvašského spolku 8. októbra otvorila jeho predsedníčka Anna Franková ďalšie stretnutie, na ktorom si zaspomínali na všetky ľudové aktivity, s ktorými sa stretli už počas svojho detstva v rodinách.
Ženám učarovalo tkanie, vyšívanie a muži mali blízky vzťah k drevu. Práve na tieto aktivity zamerali svoje priateľské stretnutie. Prezentácia o vyšívaní a drevorezbárstve, ktorú si pripravila hosťujúca učiteľka slovenského jazyka Alena Kosc, doplnila informácie o týchto oblastiach ľudového umenia. Ženy si zopakovali druhy textílií a stehov, ktoré sa používali a používajú dodnes pri vyšívaní. Priaznivci drevorezbárstva sa dozvedeli o druhoch drevín, ktoré sú najvhodnejšie pre drevorezbára a stolára pri jeho umeleckej práci. Najstaršie informácie a doklady o ručnom vyšívaní siahajú až do obdobia neolitu. Spočiatku sa výšivka uplatňovala najmä na cirkevných textíliách. Ako prvé ozdobovali výšivkou pánske odevy asi v 16. a 17. storočí. V Uhorsku si ľudová výšivka našla svoje miesto aj medzi slovenskými ženami a to v 18. a 19. storočí. Prostredníctvom zručných žien sa vyšívanie dostalo do každej rodiny. Drevorezbárstvo bolo obľúbenou aktivitou medzi mužmi, ktorí dokázali okrem krásneho nábytku vyrobiť aj nádherné umelecké diela vo forme sôch, obrazov aj úžitkových predmetov. Po prezentácii sa medzi členmi spolku rozvírila debata o slovenskej knižnej publikácii o vyšívaní.
V rozhovoroch sa podelili aj o svoje skúsenosti z vyšívania počas mladosti. Niektoré ženy sa tejto krásnej záľube venujú dodnes. O tom, že sa najkrajšie umelecké hodnoty zachovali a zachovávajú aj naďalej, svedčia výšivky, ktorými sa na stretnutí mohli hrdo popýšiť Alžbeta Krizsanská, Judita Gombkötőová a Anna Vosková. Obrusy, zástery, blúzky, šatky, nástenky, vankúše a mnoho ďalších výšiviek na textile boli dôkazom zručnosti a estetického cítenia autoriek. Plná výšivka z oblasti Kalocsai sa nachádza na všetkých kúskoch odevu, ktoré precízne a s láskou vyšívala Alžbeta Krizsanská. Tejto záľube sa venovala od detstva a viedla ju k tomu jej mama. Priniesla ukázať aj svoj klenot, takmer storočné krížikové a plné výšivky, ktoré zdedila a uchovala si od svojej mamičky, ktorá sa dožila krásnych 106 rokov. Typická sarvašská výšivka zdobila odevy, ktoré vyšívala Judita Gombkötőová. Sarvašská výšivka v porovnaní s výšivkou z oblasti Kalocse nehýrila pestrými farbami. Zaujala svojou tmavou eleganciou. Je známe, že skromnosť vštepovaná Sarvašanom evanjelickým farárom Samuelom Tešedíkom sa premietla aj do výberu farieb vo výšivkách na rôznych odevoch. Pri ozdobnom vyšívaní používali hlavne zelenú, fialovú a hnedú farbu. Vystavené práce autoriek hovorili o ich vrúcnom vzťahu k vyšívaniu.
Príjemné jesenné popoludnie si členovia spolku spríjemnili nielen rozprávaním zážitkov a príhod, ale aj chutnými pagáčikmi.
Eva Labišáková
Foto: Zlatica Liska