V nedeľu 23. novembra v divadelnej sále Kultúrneho domu Józsefa Attilu v Dorogu pripravila slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy už tradičný adventný večierok. Zišlo sa tu vyše 300 ľudí z desiatich, Slovákmi obývaných osád župy.

Hymnou Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia sa začal adventný večierok. Predsedníčka župného slovenského zboru Alžbeta Szabová privítala prítomných Slovákov. Poďakovala sa im za krásnu účasť na národnostných voľbách. Zvlášť pozdravila predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu, predsedu Komárňansko-ostrihomského samosprávneho kraja Juraja Popoviča, podpredsedu celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Tomáša Nagya, riaditeľku Nitrianskeho osvetového strediska Danielu Gundovú, pracovníčku Nitrianskeho osvetového centra, zodpovednú za národnostnú kultúru, Silviu Vargovú, starostku Čívu Bernadetu Kostkovú Rokolyovú, starostu Šárišápu Karola Kollára, prítomné médiá a v neposlednom rade členov folklórnych telies z podzoborských dedín, z Jelenca, Bádic a z Veľkého Lapáša.

A. Szabová potom požiadala oboch predsedov spriatelených krajov, aby na adventnom venci zapálili prvú adventnú sviečku ako znak blížiacich sa najkrajších sviatkov roka. Pred odovzdaním pódia vystupujúcim skupinám pripomenula príbeh o štyroch adventných sviečkach. Plameň týchto sviečok symbolizuje mier, vieru, lásku a nádej. Tieto plamene by v našom živote nikdy nemali vyhasnúť, každý z nás by ich mal udržiavať zapálené. V slávnostne navodenej atmosfére sa začal kultúrny program folklórnych skupín z podzoborských dedín, plný ľudovej hudby, piesní, tanca, zvykov a povier viažucich sa k adventnému obdobiu.

V podaní folklórnej skupiny Jelenček z Jelenca sme videli program Regrúti. Priblížili udalosť, ktorá sa odohrávala v októbri, kedy mládenci rukovali na vojnu. Pre mládencov to boli radostné chvíle, ale pre ich milenky nasledovalo smutné obdobie.

Ženská spevácka skupina Bádičanka z Bádic nám pripomenula veselý predadventný čas plný piesní, kedy ešte bola zábava povolená.

Advent je čas rozjímania, pokoja a veľkého očakávania sviatku narodenia Ježiša Krista. Ale aj čas veštenia, magických úkonov, vinšovania. Dni sú krátke, tma vládne všade naokolo a to je čas temných a zlých síl. Všetky dvere na stodolách nechali počas ranného zvonenia zatvorené, aby bosorky nemohli škodiť ľudom a zvieratám.

Deň Kataríny znamenal začiatok zimy. V tento deň platil prísny zákaz ženských prác. Ženy nesmeli priasť ani šiť, lebo keby to nedodržali, počas letných prác by mnoho ľudí mohlo prísť o prsty, alebo by sa pobilo veľa riadu. Na Katarínu sa každý tešil, bola to posledná tanečná zábava pred pôstnym adventom.

K meninám Ondreja, Barbory, Mikuláša či Lucie sa viaže veľa zvykov a povier, ktoré sú známe aj u nás. Po dlhých štyroch nedeliach prišiel dlho očakávaný Štedrý večer, Božie narodenie, Vianoce a dni hojnosti a rodinnej súdržnosti.

V nasledujúcej časti sme videli program bohatý na vianočné vinše, koledy v podaní folklórnej skupiny Rapkáčik z Veľkého Lapáša.

Po programe predsedníčka pozvala na javisko hostí a samozrejme vystupujúce folklórne skupiny a s kytičkami kvetov sa im poďakovala. Záverečné slovo dostali predsedovia spriatelených krajov Milan Belica a Juraj Popovič.

Obidvaja vo svojich príhovoroch hovorili o tom, ako veľmi si cenia spoluprácu medzi dvoma krajmi. Poďakovali sa za pekný zážitok z večerného programu. Počas ich príhovorov znela najznámejšia vianočná pieseň Tichá noc, ktorá dala záverečný slávnostný rámec celého večera.

Vinš:

„Na Vianoce ako treba, nech nájdete poklad z neba.
Pokoj, lásku v hojnosti, dni prežité v radosti.
Zdravie, šťastie ešte k tomu,
nech príde aj do Vášho domu.“

„Na Nový rok správny krok a úsmev po celý rok,“ zaželala predsedníčka všetkým radostné Vianoce a pozvala na priateľskú besedu pri pohári teplého čaju a pagáčikoch. O dobrú náladu sa postarali hostia- muzikanti. Lúčili sme sa v nádeji, že o rok sa zase stretneme.

Anna Crnečká

Foto: Pálma Kernyová Nagyová