Slovenská obec v srdci Maďarska sa pýši mnohými prednosťami. Uplynulo už 90 rokov odvtedy, ako Čabačud vyhlásili za obec a odvtedy sa tu všeličo zmenilo. Vedeli ste napríklad, že onoho času chceli z nej urobiť vzorovú dedinu? Že čo to znamená?
Nuž, túto obec naplánovali na inžinierskom stole, charakterizujú ju široké symetricky bežiace ulice, ktoré ohraničujú živé ploty, vytvorené pred skoro 90 rokmi. Vtedy vybudovali aj jarky na odtekanie vôd. Verejné budovy boli postavené zo zbierok a aj na domy obyvateľov boli pripravené vhodné úvery. Z tých potom postavili charakteristické domčeky s úzkou fasádou smerom na ulicu, nad oknami s rímsou a smerom do dvora s pavlačou. Tieto domy v súčasnosti tvoria jadro obce. Nuž, a v Čabačude žijú aj Slováci. V škole a v škôlke sa vyučuje slovenčina ako predmet, ich žiaci dosahujú dobré výsledky na rôznych župných a celoštátnych talentových súťažiach zo slovenčiny. Majú tu aj slovenskú samosprávu, ktorej hnacím motorom dvanásť rokov bola Katarína Fehérová. Od tohto volebného cyklu odovzdala štafetu, avšak ako vedúca Slovenského klubu ostane stálou účastníčkou slovenského verejného života tejto sotva dvojtisícovej obce.
Práve s menom K. Fehérovej a slovenskou samosprávou je spojených mnoho podujatí, ktoré prispeli k lepšiemu spolunažívaniu v obci, ale zároveň slúžili aj jej rozvoju.
Napríklad odovzdanie pece v druhej polovici minulého roku. „Slovenská samospráva v Čabačude si vytýčila za cieľ zachovávať slovenské kultúrne hodnoty, slovenský jazyk a prehlbovať spolupatričnosť k slovenskému národu. S našimi tradičnými podujatiami ukážeme novú cestu mladšej generácii, aby spoznali život svojich starých rodičov, ktorí žili na sálašoch alebo na dedinách. Zvykom bola stavba pece – buď na dvoroch alebo v dome. Tieto pece slúžili každodenne, lebo v nich varili, piekli rôzne jedlá, ohrievali kyslé mlieko na výrobu tvarohu, sušili ovocie a v neposlednom rade aj piekli každodenný chlieb. S cieľom, aby aj naše deti a ľudia žijúci v dedine sa oboznámili s týmto krásnym zvykom, naša slovenská samospráva s pomocou obecnej samosprávy postavila túto pec, ku ktorej si môžeme sadnúť, pozhovárať sa, spievať a samozrejme, pripravovať rôzne koláče a jedlá,“ povedala na odovzdávaní pece na dvore knižnice K. Fehérová.
Treba dodať, že Slováci v Čabačude sú natoľko úspešní, že nie ich podporuje „veľká“ samospráva, ale oni podporujú ju. Napríklad zakúpením počítača na obecný úrad minulý rok, čo mohli uskutočniť vďaka úspešnému konkurzu. Ale tiež pomocou konkurzu podanom Slovákmi obnovili aj plot okolo knižnice.
Výučba slovenčiny je v Čabačude iba od roku 2006, ale tamojší žiaci majú stále lepšie výsledky. V tom istom roku založili aj citarový krúžok, v ktorom majú dve skupiny: začiatočníkov a pokročilých. Deti si svoje vedomosti obohacujú aj v letných citarových táboroch, ale napríklad od začiatku tohto roku vďaka programu Talentové mosty a výhre v konkurze v hodnote vyše milióna forintov bude čabačudská škola tzv. Talentovým strediskom, ktoré pomáha rozvíjať schopnosti svojich žiakov aj vo výučbe hry na citare. V rámci programu sa uskutoční aj jarné dvojdňové sústredenie, na ktorom sa pripravia aj na tohoročné kvalifikačné súťaže. Školy v Čabačude a Irminčoku sú spojené výchovno-vzdelávacie inštitúcie a podobne majú dve dolnozemské slovenské obce aj spoločného vedúceho miestneho úradu.
O Večierkoch v Čabačude sme písali aj na stránkach nášho týždenníka. Sú to veľmi vydarené podujatia v novembri, na ktorých majú možnosť sa prezentovať všetky vekové kategórie, vrátane pávieho krúžku, ktorý založili v roku 1997. Krúžok získava strieborné a zlaté hodnotenia na rôznych celoštátnych kvalifikačných súťažiach, vrátane Slovenského škovránka usporiadanom Zväzom Slovákov v Maďarsku. Vedúci pávieho krúžku Jozef Major nacvičuje s členmi súboru stále sa obnovujúci repertoár slovenských a maďarských ľudových piesní.
Ďalšou zaujímavosťou je, že čabačudská slovenská samospráva dva roky po sebe získala najvyššiu možnú podporu z diferencovanej podpory pre volené zbory. Vďaka týmto financiám mohli podporiť zakúpenie krojov pre citarovú kapelu a pre páví krúžok.
Pri príležitosti osláv vyhlásenia Čabačudu za obec sa uskutočnili veľkolepé slávnosti, v rámci ktorých predstavili publikáciu Pavla Sindelya o histórii obce. „Miestnohistorická biblia“ nie je ľahké čítanie, dá sa v ňom listovať iba na stole, lebo je naozaj ťažká, hrubá, ale obsahuje veľa dostupných dobových dokumentov, fotografie, aj zaujímavé tvrdenia o obci.
Okrem novej publikácie udelili aj titul Čestný občan Čabačudu niektorým osobnostiam: bývalému vicestarostovi Jozefovi Hovanovi a Kataríne Fehérovej. Po tom všetkom, čo ste si doteraz o tejto dedine prečítali, je asi aj vám jasné, že si to zaslúžila. Toto vyznamenanie udeľujú ľuďom, ktorí v živote obce dosiahli výnimočné výsledky v spoločenskej, hospodárskej, kultúrnej, vedeckej, umeleckej, zdravotnej oblasti a v športovej činnosti. V laudácii odznelo, že K. Fehérová aj po odchode do dôchodku úspešne pracuje na poli zachovávania slovenskej identity, napomáha spolupráci spoločenských organizácií pôsobiacich v obci a jej prácu uznávajú rovnako doma, ako aj na župnej a celoštátnej úrovni. My sa môžeme iba pridať a tešiť sa na skoré stretnutie s K. Fehérovou a obyvateľmi Čabačudu.
Eva Fábiánová
Foto: newjsag.hu, panoramio.com, archív slovenskej samosprávy