Zhovárame sa s PhDr. Ľubicou Bartalskou ● O grantoch zo Slovenska
O kultúrnych aktivitách slovenského zahraničia a ich odraze v projektoch ● Sťažnosti na grantový systém SR ● O neprichádzajúcich grantoch ● Aké sú požiadavky, nároky a potreby krajanov...
V poslednom čase sa aj na stránkach Ľudových novín objavili články o neprichádzajúcich grantoch našej materskej krajiny slovenskému zahraničiu. Na rôznych fórach odzneli sťažnosti na grantový systém SR a varovania, aby sme sa pri príprave svojich projektov nespoliehali výlučne na pomoc Slovenskej republiky. Na konferencii Svetového združenia Slovákov v zahraničí „Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí - súčasť národného kultúrneho dedičstva“, ktorá sa konala koncom októbra v Bratislave, odznela prednáška spolupracovníčky Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR PhDr. Ľubice Bartalskej o kultúrnych aktivitách slovenského zahraničia a ich odraze v projektoch grantového systému SR. Zamerala sa na obdobie posledných štyroch rokov. Zdôraznila, že predmetom prieskumu nebola finančná stránka predložených ani schválených projektov, ale predovšetkým otázka, čo tieto projekty predstavujú, aké sú požiadavky, nároky a potreby krajanov.
- Vo svojom príspevku som hovorila o obsahu projektov predložených so žiadosťou na dotácie z dvoch grantových systémov Slovenskej republiky určených pre Slovákov v zahraničí, a to z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR prostredníctvom Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR (program Projekty na pomoc krajanom). Z celkového počtu 30 krajín, kde evidujeme prítomnosť slovenskej komunity, sa o dotácie z menovaných dvoch zdrojov uchádzali v rokoch 2002-2005 krajania z 18-20 krajín. Celkove v týchto rokoch podali krajania vyše 1000 žiadostí, z toho presne 871 prišlo na účelový transfer Úradu vlády SR.
- V akých oblastiach podávajú projekty Slováci zo zahraničia?
- V uvedenom období bolo predložených najviac projektov na kultúrne podujatia (362), vydavateľské aktivity (296), na činnosť folklórnych súborov a prezentáciu folklóru (198), médiá (151), divadlo a dramatické umenie (78), zakladanie a chod knižníc, nákup kníh a odoberanie periodickej tlače (48). K okrajovým menej frekventovaným projektom patrilo školstvo. Poznamenávam, že to súvisí s vymedzením špecifikácie na krytie aktivít podľa prijatých zásad v grantovom systéme GSZS a MK. Ojedinelé boli aj projekty na pomoc slovenským farnostiam. Mizivé percento tvorili projekty na záchranu kultúrneho dedičstva, na záchranu dokumentov, archiválií, vedu a výskum, na spracovanie dokumentácie či už spolkov, alebo písomných pozostalostí osobností. Z frekventovanejších finančne najnáročnejších požiadaviek boli projekty na dostavbu slovenských klubov, domov slovenskej kultúry, zariadenia, počítačovú techniku spolkov. Na projekty tohto druhu uvoľňovala finančné prostriedky od roku 2001 napr. vláda SR z rezervy predsedu vlády SR.
- Ktoré sú najtypickejšie projekty?
- V súlade s určenými zásadami poskytovania dotácií najviac projektov so širším záberom predstavujú kultúrne podujatia. Sú to tradične organizované podujatia ako napr. dni slovenskej kultúry, regionálne slovenské dni, konferencie, odborné semináre, besedy, jubileá spolkov, hudobné a filmové prehliadky, súťaže pre deti v umeleckom prednese, organizovanie poznávacích zájazdov na Slovensku, národopisné výstavy a expozície, umelecké výstavy a ich inštalovanie v domovských krajinách i na Slovensku. Najviac projektov predložili Slováci z krajín, ktoré sa tradične prezentujú bohatou kultúrnou činnosťou predovšetkým z Dolnej zeme (teda z Maďarska, Srbska a Rumunska), ale v posledných rokoch za nimi nezaostávajú ani Slováci v Českej republike. Ojedinelé je organizovanie športových podujatí pre slovenskú mládež, napr. turnaj O Dolnozemský pohár organizovaný v Békešskej Čabe.
- Aký je záujem o podporu projektov v oblasti folklóru?
- Spomínaná oblasť patrí medzi najfrekventovanejšie. Predstavuje 198 projektov. Najviac žiadostí podávali krajania, kde sa už tradične organizujú folklórne festivaly (v Maďarsku na folklórny festival v Banke). Pomerne veľkú položku tvoria - vo všetkých krajinách, kde pôsobia folklórne súbory - žiadosti na obnovenie krojov a krojových doplnkov, na hudobné nástroje.
V posledných dvoch rokoch následkom zvyšovania cien pohonných hmôt pribudli žiadosti aj o finančnú pomoc na účasť na folklórnych festivaloch na Slovensku (mládežnícky festival v Dulovciach, FF v Detve, FF vo Východnej a pod.). Značná je účasť slovenského zahraničia na festivaloch v slovenských lokalitách mimo Slovenskej republiky.
- V akom pomere sa vyskytujú žiadosti o dotácie na vydavateľskú činnosť?
- V uplynulom období ich bolo spolu 296. Pri žánrovom delení dominuje historická, krásna literatúra a odborné publikácie. O príspevok na vydanie pôvodnej literárnej tvorby žiadali prevažne autori strednej až staršej generácie, ktorí majú za sebou bohatú literárnu činnosť a na svojom konte už viacero knižných vydaní (Oldřich Kníchal, Michal Hrivnák, Gregor Papuček, Alexander Kormoš a o niečo mladší Imrich Fuhl). Pomerne vysoký počet žiadostí na podporu vydania historickej literatúry (monografie miest a obcí so slovenským obyvateľstvom, zborníky z konferencií, jubilejné publikácie k výročiam, vydanie antológií, spevníkov, odbornej literatúry z oblasti folklóru) zaznamenávame z Maďarska. Ide neraz o opakované projekty podávané po nezískaní dotácie aj v ďalších rokoch a nie je výnimkou, keď o dotáciu žiadali v tom istom roku z obidvoch grantových systémov.
- Aký postoj má grantová komisia voči médiám?
- Podpore krajanských médií, vydávaniu periodík a odbornej tlače pre Slovákov v zahraničí sú schvaľovacie grantové komisie mimoriadne naklonené, pretože zohrávajú jednu z najvýznamnejších úloh pri udržiavaní národného povedomia, pomáhajú zachovaniu si slovenského jazyka v zahraničí. Z celkového počtu oboch grantových systémov bolo za roky 2002-2005 predložených 151 projektov. Ide najmä o žiadosti na udržiavanie periodík, slovenského vysielania rozhlasu, televízie, internetové noviny, zriadenie webových stránok, zriadenie video štúdií. Takmer pravidelne každoročne žiadajú o príspevok periodiká ako sú Náš kalendár, Čabän, Čabiansky kalendár, Budapeštiansky Slovák, pedagogický časopis Slovenčinár.
- Pri zachovávaní slovenského jazyka dôležitá úloha pripadá aj divadlu.
- Divadelné ochotníctvo má v slovenskom zahraničí klesajúcu tendenciu, keďže mu prirodzene konkurujú elektronické médiá a televízia. I pri tomto trende projekty na dotáciu na dramatické umenie a ochotnícku divadelnú činnosť tvoria šiestu najfrekventovanejšiu skupinu. Divadelné ochotníctvo, ako to vyplýva z predložených projektov, nezaniklo úplne ani v Maďarsku, kde v posledných rokoch sú úspešné Sarvašské slovenské divadlo a Divadlo Vertigo. Celoštátna slovenská samospráva z roka na rok organizuje pre deti divadelnícke tábory a prehliadky (Deti deťom). O tom, že slovenské divadlo v zahraničí ešte má ambície udržať sa, svedčia žiadosti na divadelné prehliadky a vystúpenia v rámci svojich krajín, ale aj na vystúpenia v okolitých krajinách so slovenskou komunitou a na vystúpenia a prehliadky na Slovensku (napr. účasť na Scénickej žatve v Martine).
- Do akej miery sa o podporu uchádzajú knižnice?
- Z pohľadu predložených projektov (48 za uvedené roky) dotácie žiadajú obecné i mestské knižnice so slovenskými oddeleniami. Prevažne sa opakujú žiadosti z tých istých knižníc. Je otázne, či tie ďalšie v jednotlivých strediskách slovenského života v zahraničí, ktoré sa o finančnú podporu nehlásia, majú na knihy prostriedky z iných zdrojov. Dotácie na knihy a knižničné zariadenia v prvých dvoch rokoch (2002, 2003) žiadali z obidvoch fondov. Uchádzali sa aj o pravidelné doplňovanie knižnej produkcie zo Slovenska.
K okrajovým, menej frekventovaným projektom patrilo školstvo (to súvisí s vymedzením špecifikácie na krytie aktivít podľa prijatých zásad v grantovom systéme GSZS a MK), ojedinelé boli aj projekty na pomoc slovenským farnostiam.
V roku 2004 sa z grantového systému pri Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v programe „Starostlivosť o krajanov v zahraničí”, podprograme „Projekty na pomoc krajanom” uchádzalo 27 organizácií z Maďarska. Požiadavky činili 2 552 258 Sk. Poskytnutie dotácie a jej konkrétna výška boli podmienené doplnením podkladov pre spracovanie zmluvy o poskytnutí dotácie zo strany žiadateľa v zmysle Výnosu MK SR o poskytovaní dotácií č. MK-480/2004 a špecifikácie jednotlivých výdavkových položiek v zmysle rozpočtových pravidiel a súvisiacich právnych predpisov. Návrh komisie na podporu projektov z Maďarska činil 1 698 180 Sk. Dotácie mali byť poskytnuté na základe uzatvorenej zmluvy. Žiaľ, niektoré organizácie spomenuté zmluvy na rok 2004 dodnes nevideli. Vďaka tomu klesol počet uchádzačov a záujem o túto možnosť podpory krajanov v tomto roku. Len dúfať môžeme, že do konca roka sa aj tento problém vyrieši, keďže to prisľúbil osobne minister kultúry SR František Tóth pri stretnutí s predstaviteľmi slovenských inštitúcií v Békešskej Čabe. Tí, ktorí však už dostali zmluvu a pozorne si ju aj prečítali, pravdepodobne našli ďalší „háčik”. Podľa záverečných ustanovení „Poskytovateľ si vyhradzuje právo znížiť výšku dotácie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte v súvislosti s viazaním výdavkov štátneho rozpočtu Ministerstvom financií SR.
- V takomto prípade „poskytovateľ nezodpovedá za vzniknuté náklady, ani za prípadnú škodu”. V takomto prípade ide skutočne o pomoc krajanom, alebo o sťažovanie ich snáh?
- Našťastie nemusíme úplne strácať nádej, veď zo strany Ministerstva kultúry SR sme dostali sľuby do budúcnosti. A vôbec. Pri Generálnom sekretariáte pre zahraničných Slovákov Úradu vlády Slovenskej republiky je úplne iný chod grantového systému V roku 2005 sa z Maďarska tridsaťštyri organizácií uchádzalo o finančnú podporu z ich grantov vo výške 3 280 180 Sk. Komisia na pokrytie nákladov schválila viac než tretinu požadovanej sumy, 1 197 100 Sk, ktoré boli poukázané hneď po podpísaní zmluvy.