Celoštátna cudzojazyčná knižnica prilákala ľudí do svojich priestorov na zaujímavú prednášku o fašiangových zvykoch od Španielska po Nórsko.

Knižnica je zameraná predovšetkým na cudzie jazyky, no tie neexistujú len tak, ku každému patrí istá kultúra. Tí, ktorí 17. februára zavítali do knižnice, mohli sa zoznámiť s fašiangovými zvykmi v Španielsku, Nórsku, Dánsku, Švédsku, a priestor dostali aj niektoré v Maďarsku žijúce národnosti – srbská a slovenská.

Program sa začal prednáškou vedúcej odboru Hudobnej kolekcie Andrei Sárköziovej o vzťahu medzi hudbou na maškarných plesoch a pocitoch, ktoré dokáže vyvolať. Španielska spisovateľka Teresa de la Vega predstavila fašiangové obdobie vo svojej rodnej krajine. Španielske fašiangové karnevaly sme si mohli vychutnať nielen obrazne, lebo Teresa de la Vega pohostila všetkých španielskou fašiangovou sladkosťou.

Druhý blok, v ktorom sa predstavili národnosti žijúce v Maďarsku, otvorila šéfka Riaditeľstva duchovného a kultúrneho dedičstva Dr. Eszter Csonková-Takácsová. Vyzdvihla, že už niekoľko národnostných zvykov zaregistrovali na zoznam UNESCO, patrí medzi ne aj chorvátske chodenie bušov.

O fašiangových zvykoch Slovákov v Maďarsku hovorila etnografka Katarína Király. Z jej prednášky sa obecenstvo dozvedelo zaujímavosti o dávno zabudnutých a ešte živých slovenských zvykoch v Maďarsku. Niektoré, ako chodenie s birkášom, počas desaťročí a stáročí zmizli z kultúry Slovákov v Maďarsku, ale mnohé sú doteraz živé a stali sa postupne aj atrakciou, ako čertovo koleso a fašiangový sprievod na Šiškovom festivale v Mlynkoch.

Srbské fašiangy predstavil referent za srbský, chorvátsky a slovinský jazyk Előd Dudás, ktorý okrem fašiangových zvykov zhrnul aj dejiny Srbov v Maďarsku. Na záver programu sa predstavili pracovníčky Škandinávskeho domu.

andrea

Foto: autorka