Odišiel posledný gajdoš Štefan Pál

V 97. roku svojho života nás opustil posledný gajdoš v Maďarsku Štefan Pál, ktorý sa gajdovanie a hru na fujarku naučil v tradičnom prostredí, od svojho otca a ostatných pastierov. Majster ľudových umení, rytier maďarskej kultúry a držiteľ Madáchovej ceny sa narodil v roku 1919 v rodine pastiera v novohradskom Kétbodonyi ako syn miestneho pastiera Štefana Pála st. a Alžbety Ciglanovej z Banky. Hru na gajdy a fujarku si spolu s pastierskym remeslom osvojil už v detstve rovnako, ako ich zhotovovanie.

V roku 1939 sa oženil a odsťahoval sa do obce Tereška, kde pracoval ako pastier do roku 1972. Rovnako, ako jeho otec, aj on považoval za dôležité odovzdať vedomosti svojim potomkom, po strate oboch synov sa však tento jeho sen takmer rozplynul. V roku 1992 ho však vyhľadali dvaja mladí hudobníci Zoltán Juhász z Budapešti a Gergely Agócs z Fiľakova, ktorí sa chceli učiť u skutočného majstra. Odvtedy sa domov „uja Pištu“ stal ozajstným pútnickým miestom ľudových hudobníkov, neúnavne učil každého, kto sa naňho obrátil. Mal čo odovzdať, na nahrávkach sa zachovalo vyše sto pastierskych i beťárskych ľudových piesní či gajdošských melódií v jeho prednese. Napriek tomu, že svoje detstvo, mládenecké a mladomanželské roky prežil v slovenských dedinách, pomerne málo slovenských melódií sa zapísalo od neho. Ako pravidelný hosť hudobných táborov odovzdal svoje vedomosti o pastierskom remesle i výrobe hudobných nástrojov stovkám mladých ľudí.

Na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je registrovaný medzi Majstrami ľudového umenia.

Štefan Pál predstavoval gajdy a ich fungovanie aj v dokumentárnom filme Dvaja gajdoši v jednej čárde (Katarína Király, 1995 Slovenská redakcia Maďarskej televízie).

Foto: wikipedia