Dlhé roky prešli odvtedy, ako sa vedúci slovenských tanečných skupín mohli naposledy zúčastniť odborného doškoľovania. Nemyslíme na sústredenia a tábory pre členov mládežníckych a detských súborov, ktoré sa konali pod záštitou CSS.
Slovenské osvetové centrum tentokrát vypracovalo dlhodobú koncepciu, ktorú bolo treba čím skôr odštartovať. Dobre vieme, že za dva dni sa zázraky nedajú robiť. Na naše najväčšie prekvapenie záujem bol veľký. Do Ráckeve prišli nielen vekovo pokročilí, ktorí sa mohli pýšiť praxou aj odbornosťou, ale sa k nim pridala aj mládež - tanečníci, vysokoškoláci z fakulty tanečného umenia. Takže sa pozbierala početná skupina tanečníkov z celej krajiny. Na základe prihlášok a registrácie účastníkov sme vedeli, že pôvodný pracovný program absolvujú všetci.
Samozrejme, osud je nevyspytateľný a dva dni pred seminárom nás prekvapil tým, že choreograf, ktorý mal na starosti praktickú technickú časť, sa zranil. Našťastie, v Maďarsku je veľa vynikajúcich tanečníkov a zrazu sa nám ponúkli dvaja.
Prvý deň Zoltán Széphalmi a Judita Tóthová priblížili účastníkom seminára techniku tancov z povodia Galgy a nacvičili s nami tanečný poriadok z Pišpeku. Ani sa nezdalo, že sa tanečníci s týmito na prvý pohľad pomalými a jednoduchými tancami natoľko potrápia. Ale korepetítori si potrpeli na čistotu prvkov! Pri hre miestnych hudobníkov nacvičili aj melódie čardášu a polky.
V poobedňajších hodinách si ustaté nohy oddýchli. Nasledovala teoretická časť. Katarína Királyová premietla úryvky z praktickej metodickej príručky slovenských tancov v Maďarsku, ktoré pripravila v spolupráci s Folklórnou verejnou nadáciou v Sarvaši. Tance predviedli členovia Tanečného súboru Samuela Tešedíka, hudobný sprievod zabezpečila Ľudová hudba Galga. Na DVD-nosiči je predstavený tanečný poriadok dvoch regiónov - samôt z okolia Níreďházy a Maglódu.
Námestník riaditeľa Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied Dr. László Felföldi vo svojej prednáške hovoril o dôležitosti zachovania tradičnej ľudovej kultúry. Zdôraznil, že pri zapisovaní netreba za každú cenu hľadať to, čím sa naša kultúra líši od kultúry s nami spolu- žijúcich národov. Treba vychádzať zo spoločnej tanečnej kultúry regiónu Karpatskej kotliny a prijať, že postupom času ju každý obohatil o svoje prvky. Máme hľadať nie odlišnosti, ale zdôrazňovať podobnosti. K tomu, aby predstavitelia menšinovej spoločnosti zosilňovali svoju identitu, treba oživiť tradície našich predkov a to nielen na javisku. Niekdajší spoločenský život treba prispôsobiť súčasným podmienkam.
Predseda Spolku detského ľudového tanca Dedičstvo Ondrej Častvan, tentokrát hovoril o reálnych možnostiach oživenia ľudovej kultúry opierajúc sa o vidiecky turizmus. Upozornil na dôležitosť digitalizácie archívnych materiálov, ktorej sa venuje aj Folklórna verejná nadácia v Sarvaši.
S autentickými slovenskými tancami sa účastníci zoznamovali na druhý deň prostredníctvom naslovovzatého odborníka Vladimíra Urbana, riaditeľa Kultobína v Košiciach, ktorý ich upozornil na to, čo si treba všímať pri skúmaní archívnych záberov. Do praktickej časti pre tanečníkov vybral skutočné lahôdky, nacvičil s nimi motívy zo zemplínskych Pozdišoviec a Parchovian.
V druhej časti programu sa účastníkom venovala Irena Kotroczová, ktorá ich zaviedla do ríše čiar a kociek, čiže hovorila o zapisovaní motívov. Keď sa do rúk tanečníkov dostali kresby s čarbaninami, nechápali, čo to má spoločného s tancami, ale I. Kotroczová ich veľmi rýchlo presvedčila o tom, že to všetko má zmysel a dá sa podľa vzorcov aj tancovať. Podľa nakreslenej ukážky si osvojili základné prvky pilíšskych tancov.
Účastníci seminára získali za dva dni množstvo praktických i teoretických poznatkov. Napriek únave sa rozhodli, že aj v budúcnosti privítajú každú možnosť na odborné vzdelávanie sa.