Sarvašskí Slováci majú za sebou slávnostný september. Jeseň im prináša dobrý dôvod na oslavu: prešlo 40 rokov od založenia slovenského pamiatkového domu a už 25 rokov existuje Slovenský kultúrny spolok Vernosť. Slováci v Sarvaši a ich priatelia z okolia sa preto zišli 11. septembra v budove pamiatkového domu, aby si pripomenuli významné jubileá.
„40 rokov je len zlomok času, ale v našich dejinách sa pokladá za dlhé obdobie,“ týmito slovami otvorila predsedníčka miestnej slovenskej národnostnej samosprávy Anna Franková podujatie, ktoré sa uskutočnilo s účasťou generálneho konzula SR Štefana Daňa, slovenského národnostného hovorcu Maďarského parlalmentu Jána Fuzika, prednostu miestneho úradu Jána Melisa, okresného predstaviteľa Rolanda Gála, zástupcu predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Františka Zelmana, vedúceho Sarvašského regiónu Ústavu slovenskej kultúry v Maďarsku Tibora Mótyana a ďalších významných hostí z okolia. Predsedníčka uviedla, že v 60. rokoch minulého storočia sa začali zakladať národopisné zbierky. Pre Sarvašanov je významný rok 1975, keď z iniciatívy vtedajšej vedúcej malého remeselníckeho družstva sa založil slovenský pamiatkový dom. Z brožúrky, ktorú organizátori pripravili pri tejto príležitosti s podporou CSSM a Slovenskej samosprávy Békešskej župy, sa dozvedáme ďalšie zaujímavé okolnosti vzniku domu. Budova pamiatkového domu podľa datovania na jeho lomenom štíte bola postavená v r. 1885. Postavila ho rodina Gajdošovcov, ktorá v tých časoch patrila medzi miestne zámožné rodiny, vlastnila pozemky a samotu v chotári Širató. Budova je typickým príkladom bohatých gazdovských domov z konca XIX. storočia. Dom bol postavený z nepálených tehál, krov sa robil z dreva splavovanom po Kereši a pokrývali ho trstinou. Dom sa člení na prednú izbu – pitvor, zadnú izbu – vnútornú komoru a vonkajšiu komoru – uvádza sa v stručnej publikácii, v ktorej sa ďalej čitateľ môže zoznámiť aj so zariadením pamiatkového domu.
„Vďaka Sarvašanom sa zbierka rozširuje. My, ktorí sme za to zodpovední, dbáme o to, aby aj naši potomkovia mali znalosti o tom, ako žili naši predkovia,“ poznamenala Anna Franková.
Kolíska pestovania kultúry a jazyka slovenských predkov, Slovenský kultúrny spolok Vernosť funguje neustále už 25 rokov. V mene spolku sa prítomným prihovorila jeho predsedníčka Zlatica Lišková, ktorá sa vo svojom prejave vrátila k začiatkom. „Začiatok existencie spolku Vernosť sa viaže k bývalým členom Slovenského klubu. Zakladateľkou slovenského klubu v septembri 1980 bola učiteľka v sarvašskej slovenskej škole Zuzana Csicselyová,“ objasnila predsedníčka spolku. Z. Csicselyová je dodnes jednou z najaktívnejších členiek. Na prvom valnom zhromaždení 26. mája v roku 1990 bol zvolený do funkcie predsedu Tibor Mótyan, ktorý viedol spolok Vernosť osem rokov. Usiloval sa o to, aby sa aj na súčasnom kultúrnom poli jeho základy rozširovali aj naďalej. Od neho prebral štafetu dlhodobý riaditeľ slovenskej základnej školy v Sarvaši Ján Folytán, po ňom pokračovala učiteľka Anna Franková, ktorá 15 rokov zveľaďovala a ďalej rozvíjala túto obetavú prácu. „Vo funkcii predsedníčky spolku pracujem 5 mesiacov,“ uzavrela Zlatica Lišková. „Pokúsim sa pokračovať vo vyšliapanej ceste svojich predchodcov,“ uistila prítomných predsedníčka spolku Vernosť a zároveň poďakovala za dôveru. „Náplňou našej činnosti je snaha odovzdať slovenské tradície, používať a zachovávať materinský jazyk, obnoviť styky s materskou krajinou a zahraničnými Slovákmi,“ priblížila ciele spolku. „Sme odkázaní na vlastné sily a schopnosti, na potenciál našich ľudí, na ich nadšenie a ochotu priložiť ruku k spoločnému dielu. Učí nás história a sme povinní učiť ju aj našu mládež. Prispejme všetci spoločne, každý svojím dielom tomu, aby naši nástupcovia mohli byť hrdí na to, čo my tu zanecháme,“ vyzývala sarvašských Slovákov na konci svojho príhovoru predsedníčka.
Slovenský pamiatkový dom, aby naďalej fungoval úspešne, požehnala evanjelická farárka Alžbeta Nobiková. „Kto pamätať vie, ten žije... Veľmi sa teším, že tento dom ešte žije a prežil približne jeden a pol storočia. Žije preto, lebo žijú tie pamiatky, ktoré sa v nej rodili, a sú takí, ktorí tie pamiatky chránia,“ povedala farárka. „Chránia to, čo bolo pre našich predkov veľmi drahé... Choďme, počúvajme, hľaďme, učme sa, berme si naspäť aj tie starodávne slová. Keď rozprávame po slovensky, tak prežívame ten div, že nám prídu na rozum starodávne slová. Aj moja mať, stará mať, starý otec len takto rozprávali. Chráňme si to, lebo máme čo chrániť,“ upozornila farárka.
Slovo dostala aj Zuzana Csicselyová, ktorá predstavila obecenstvu zariadenie domu. Členovia spevokolu slovenskej základnej školy v Sarvaši zaspievali kyticu slovenských ľudových piesní a bývalá žiačka školy Klaudia Sztrepková prečítala úryvok zo svojej súťažnej práce, ktorú pripravila pred niekoľkými rokmi o slovenskom pamiatkovom dome.
Slávnosť pokračovala v budove školy kultúrnym programom, v rámci ktorého vystúpili spevokoly z Poľného Berinčoka a Kondoroša a citarový súbor pozostávajúci z bývalých a súčasných žiakov školy pod vedením Jána Galáta. Členovia kultúrneho spolku Vernosť sa poďakovali zakladateľom za ich prácu symbolickým darčekom. Prihovoril sa aj prvý predseda spolku T. Mótyan, ktorý následníkom nechal odkaz od nemeckého spisovateľa Goetheho: Ak si chceš zariadiť pekný život, nesmieš sa starať o minulosť; to najmenšie ťa má málo mrzieť, musíš mať stále pôžitok z prítomnosti, najmä nesmieš nenávidieť žiadneho človeka a budúcnosť prenechať Bohu.
(kan)
Foto: autorka
