Tardošská slovenská národnostná samospráva pripravila v polovici septembra pre obyvateľov malebnej obce v pohorí Gereče a pre ich hostí v rámci Dňa tardošských Slovákov bohatý program.
V podstate to ani nebol iba deň, ale boli to dni, pretože pred slávnostnou sobotou sa piatok niesol v znamení gastronómie, konala sa tu tradičná dedinská zakáľačka. Sobotné predpoludnie patrilo deťom, v kultúrnom dome si mohli vyskúšať zručnosť v rámci kreatívnych dielní a naučiť sa aj niektoré ľudové hry.
Slávnostný program Dňa tardošských Slovákov sa začal v miestnom, majestátnom kostole Márie Magdalény, kam sa Tardošania a ich hostia z Bánhidy, zo Síleša a z iných kútov župy a krajiny vybrali po dedine v krojovanom sprievode. Na slovenskej svätej omši dekan Ladislav Kiss-Malý vo svojich pozdravných slovách vyslovil radosť z toho, že v tento sviatočný deň môžeme spolu oslavovať v rámci jednej – slovenskej i maďarskej – rodiny. Zároveň zdôraznil, že Sedembolestná Panna Mária, matka božia je matkou nás všetkých, ktorej môžeme zveriť svoje radosti, ale aj žiaľ, môžeme jej dôverovať a môžeme si byť istí, že sa modlí za nás spolu s nami a tým nám dáva aj nádej.
V priestrannom Kultúrnom dome hostí privítali predsedníčka Tardošskej slovenskej národnostnej samosprávy Erika Kissová Töröková a starosta obce Béla Csabán, obidvaja zdôraznili význam zachovávania slovenských tradícií. V prípade Tardoša sa bez preháňania dá vyhlásiť, že v tejto oblasti dedina už desaťročia vykonáva obrovský kus práce. Predseda Poslaneckého zboru Komárňansko-ostrihomskej župy György Popovics hovoril o plodnej spolupráci so župnou slovenskou samosprávou, ktorej predsedníčka Alžbeta Szabová sa tiež zúčastnila na tardošských oslavách. Zároveň informoval prítomných o vytvorení župnej Zbierky hodnôt pred dvoma rokmi, v ktorej môžu byť zastúpené pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry aj národností, žijúcich v župe. Predsedníčka Kultúrneho výboru CSSM Mária Nagyová odovzdala oslavujúcim osobný pozdrav predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej a dodala, že vždy rada chodí do Tardoša, a to nielen preto, lebo je to krásna dedina a žijú tu milí ľudia, ale aj preto, lebo Tardošania v skutočnosti nasledovaniahodne pestujú slovenčinu a slovenské tradície. V rámci slávnostného programu sa prezentovali všetky vekové kategórie Tardošanov. Škôlkari predviedli detské tance a riekanky, po nich nasledovali najmladší členovia tanečnej skupiny Červený mramor. Spoločný spevácky zbor Bánhiďanov, Sílešanov a Tardošanov s názvom Vérteš-Gereče sa tentoraz prezentoval s kyticou slovenských ľudových piesní z rodnej obce vedúceho zoskupenia Viliama Urbaniča, zo Santova. Dospelí tanečníci Červeného mramoru zatancovali početnému obecenstvu tirpácke tance z Níršegu, zvláštnosťou ktorých je aj to, že na rovnaký nápev sa striedajú slovenské a maďarské texty piesní.
V Tardoši je už roky tradíciou, že činnosť najaktívnejších na národnostnom poli odmenia vyznamenaním „Za tardošských Slovákov“. Tohto roku za dlhoročnú prácu v prospech kolektívu a za pretrvávanie Slovákov v Tardoši toto ocenenie dostala Margita Béliková, ktorá stála aj na čele Kultúrneho domu, a odkedy je učiteľkou v miestnej základnej škole, jej žiaci dosahujú pekné výsledky na súťažiach zo slovenčiny. Ďalšou tohtoročnou vyznamenanou je Anna Rendeková, ktorá si lásku k slovenčine tiež priniesla zo svojej rodiny a odovzdávala ju ďalej svojim dvom dcéram, ktoré obe sú absolventkami budapeštianskeho slovenského gymnázia a dlhé roky boli aktívnymi členkami miestneho Červeného mramoru, kým v súčasnosti v súbore tancujú ich deti. Pani Rendeková bola určitý čas členkou miestneho slovenského zboru, na jej skúsenosti a ústretovosť sa vždy dá spoľahnúť.
Slávnostný večer pokračoval vystúpením speváckych zborov z Bánhidy a Síleša, ktoré zablahoželali kyticami piesní ich tardošským „kolegom“ a priateľom pri príležitosti vydania tretej CD nahrávky speváckej skupiny Gereče. Nosič s názvom Tie tardošské vrchy mohol uzrieť svetlo sveta vďaka podpore miestnej Obecnej a Slovenskej národnostnej samosprávy, ako aj Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku. Večer sa však „krstom“ nového cédéčka ešte neskončil. Nasledoval slovenský bál, kde do tanca hrala oroslánska Krídlovka. Okrem miestnych obyvateľov sa dobre zabavila aj početná skupina návštevníkov z Eleku. Hostia sa dostali do vrchov Gereče na tieto oslavy vďaka tardošskému rodákovi Tiborovi Dömeovi, ktorý sa oženil do tohto viacnárodnostného dolnozemského mesta a horlivo sa tu angažuje v oblasti zachovávania slovenskej kultúry.
CsL
Foto: autor
