Slováci v Čabačude oživili v divadelnej sále kultúrneho domu známu dolnozemskú tradíciu, tzv. večierku.

„Večierka, pokiaľ dobre viem, označuje také spoločenské stretnutie, na ktorom sa ľudia voľne rozprávajú a zabávajú po skončení poľných a iných prác,“ povedal vo svojom uvítacom prejave starosta obce Čabačud Jozef Molnár. Jeho slová potvrdil vedúci sarvašského regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Tibor Mótyán. „O pôvode tohto zvyku nevieme veľa, ale je isté, že prvé večierky sa uskutočnili pred 2. svetovou vojnou,“ začal T. Mótyán predstavenie zvyku. „Po vojne sa zmenili spoločenské zvyky, formy zábavy a ľudia, pochopiteľne, ani nemali takú veľkú chuť zabávať sa a usporiadať večierky,“ povedal a dodal, že preto nepoznáme presnejšie informácie o vzniku tejto tradície, lebo už nežijú tí, ktorí sa na večierkach zúčastnili.

Večierky sa uskutočnili po skončení veľkých prác, hlavne v zimnom období. Bola to obľúbená forma zábavy v sálašskom svete. Väčšina Slovákov v Sarvaši a jeho okolí žila na sálašoch roztrúsene a nemala inú možnosť na spoločenské stretnutie. „Takže, keď mali na to čas, zvolali mládež z okolia, samozrejme, pozvali aj starších, a vyprázdnili jednu izbu u niektorého bohatšieho gazdu,“ informoval Mótyán. Okrem stretnutia a zábavy večierky mali aj vznesenejšie ciele: v rámci týchto udalostí sa naučili mladí od starších tancovať, napríklad tu si osvojili mládenci od starších pánov čardáš „bračok“, dievčatá sa tu naučili vyšívať, pliesť, háčkovať. „Vždy sa objavili aj citaristi, všetci spolu spievali a zabávali sa, a medzi spevmi zostal čas aj na najnovšie klebety, v takejto neviazanej atmosfére sa rýchlejšie rozviazal všetkým jazyk,“ dodal s úsmevom Mótyán. Keďže v tom čase ešte nebola televízia, nemali ani rádio, mladí s nadšením počúvali príbehy starých ľudí.

Slováci v Čabačude a ich priatelia z okolitých obcí sa stretli s takýmto zameraním už po 14. raz. Počas večierky si vypočuli príbehy susedov pri prestretom stole, kým na javisku členovia miestnych a hosťujúcich súborov predviedli staré slovenské ľudové piesne a tance. Účastníkov tradičnej večierky zabávali mladí a dynamickí tanečníci z Eleku, speváci folklórneho súboru Horenka z Kétšoproňu, páví krúžok z Poľného Berinčoka, miestni škôlkari a citaristi zo základnej školy a folklórny súbor z Čabačudu. Moderátormi popoludňajšieho posedenia boli Katarína Lestyanová a Michal Válkovszki.

(kan)

Foto: autorka