Učiteľ, hudobný skladateľ, dirigent a zbormajster Ondrej Francisci, ktorého 100. výročie narodenia si pripomenul 13. novembra slávnostným koncertom aj Rozhlas a televízia Slovenska v Bratislave, je pozoruhodnou osobnosťou slovenskej dolnozemskej minority.

Koncert vysielali v priamom prenose na Rádiu Devín. Účinkovali: Detský spevácky zbor Dúha pri ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre s dirigentkou M. Mišunovou, Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu s dirigentom A. Kokošom.

Bol Slovákom, Komlóšanom a o pár rokov neskôr, po presídlení na Slovensko v roku 1947, patril k významným osobnostiam bratislavského hudobného života.

O. Francisci po celý život študoval, komponoval, ale asi najintenzívnejšie pracoval s detskými spevákmi. Bol poprednou osobnosťou slovenského hudobného života a svoju celoživotnú prácu venoval hudbe, hudobnej výchove a deťom vo vtedajšom Detskom speváckom zbore Československého rozhlasu v Bratislave. Detský spevácky zbor bol založený v roku 1953 O. Franciscim a pôsobí na scéne slovenskej kultúry až dodnes, v súčasnosti ako Detský a dievčenský spevácky zbor Rozhlasu a televízie Slovenska v Bratislave.

Význam a hodnota celoživotnej činnosti komlóšskeho rodáka

Ondrej Francisci (10. november 1915 Slovenský Komlóš – 21. apríl 1985 Bratislava) z rodnej obce (dnes už mesta) Slovenský Komlóš dostal do vienka lásku k materinskej reči, lásku k pestovaniu ľudovej piesne a v neposlednom rade pracovitosť a húževnatosť.

Základné školské vzdelanie získal na miestnej evanjelickej cirkevnej škole. Rozhodol sa stať učiteľom hudobnej výchovy. Túto odbornosť získal v Učiteľskom ústave v Miškovci (1930-1935). Ako pedagóg v rokoch 1935-37 pôsobil najprv v Pitvaroši a potom vo svojom rodisku v Slovenskom Komlóši. Popri vyučovania sa zapojil i do spoločenského a kultúrneho života Komlóšanov, kde viedol spevácke zbory a inštrumentálne súbory.

Ako mladý učiteľ na Komlóši stál na čele dvoch speváckych zborov: viedol detský (školský) zbor a spevokol Antifašistického frontu Slovanov z Komlóša, ktorý mal prvé vystúpenie 17. 02. 1946. 80-členný slovenský spevácky zbor dirigovali dvaja dirigenti: O. Francisci a Matej Lugoši.

V súvislosti s jeho učiteľským pôsobením a zborovou činnosťou v Komlóši treba spomenúť, že príbuzní A. Divičanovej, 86-ročný Matej Divičan a 85-ročná Alžbeta Putifánová zo Senca (kam sa i oni presídlili) boli žiakmi O. Francisciho, na ktorého majú veľmi pekné spomienky. Napríklad pripomínajú, ako mali radi pána učiteľa, ktorý bol dobrým a milým pedagógom, a ktorý oproti ostatným učiteľom nikdy nebil deti. Pamätajú sa, ako zaujímavo rozprával na hodinách a ako opatrne vysvetľoval, aby neurážal Maďarov.

Manželia ako žiaci boli aj členmi detského speváckeho zboru, ktorý radi navštevovali. „No Macko, ty zaspievaj, čo vieš! Môže aj maďarská, ide nám o hlas. Ja som indulo zaspieval,“ pamätá si M. Divičan.

Krstný syn O. Francisciho (syn jeho brata, bývalého čabianskeho farára Michala Francisciho), v roku 2008 na stretnutí krajanov žijúcich na Slovensku prečítal svoje spomienky na pedagóga a skladateľa O. Francisciho, a okrem iného spomenul: „Náš učiteľ nás učil spievať mnohé ľudové pesničky, najmä slovenské. Veľmi dbal o slovenskú piesňovú kultúru, ale aj používanie slovenského jazyka, jeho rozvíjanie pokladal za srdcovú záležitosť... naučil nás aj recitovať mnohé slovenské básničky.“

Zbor pre dospelých fungoval pod názvom: Spevokol Antifašistického frontu Slovanov. Do zboru založeného v roku 1946 chodili vo väčšine chudobnejší Komlóšania. O. Francisci bol veľmi vážený učiteľ, povedali manželia, ktorí boli i členmi divadelného spolku.

Mladý ambiciózny učiteľ O. Francisci, po ukončení Učiteľského ústavu v Miškovci, začal v roku 1942 externe študovať kompozíciu na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti. Žiaľ, štúdium prerušila druhá svetová vojna. Učiteľské roky O. Francisciho pripomína vo svojich Pamätiach významný komlóšsky pedagóg a spisovateľ Juraj Sinčok.

Roky 1946-1947 značne zmenili jeho život. V rámci dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom ako jeden z mnohých predstaviteľov dolnozemských vzdelancov sa r. 1947 rozhodol presídliť na Slovensko.

Po presídlení sa na Slovensko O. Francisci pokračoval v štúdiu hudby. V rokoch 1948 -1950 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1951-1955 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave kompozíciu a dirigovanie. 1971-1976 pôsobil na Konzervatóriu v Bratislave, kde vyučoval metodiku vedenia detského zboru. Bol aktívnym členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a členom Zväzu slovenských skladateľov.

V rokoch 1947-1953 pedagogicky pôsobil v Devínskej Novej Vsi a neskôr na viacerých bratislavských základných školách ako učiteľ hudobnej výchovy. Zo svojej učiteľskej praxe si priniesol predovšetkým lásku k deťom a mladšej generácii. Na deti mal vždy čas a k deťom mal vždy trpezlivosť. Z tohto obdobia dovoľte mi citovať opäť inžiniera M. Francisciho a jeho spomienky na krstného otca, ktorý raz počas návštev u jeho rodičov prezradil, že jeho slovenčina poznamenaná dolnozemským nárečím v škole občas vyvolala komické situácie: keďže deti upozorňoval často slovami: „Deti, to nemôž!”, prischla mu od nich v škole prezývka „Nemôž.”

Nepochybne v roku 1951 sa naplno rozvinula skladateľská a dirigentská kariéra O. Francisciho, keď začal pôsobiť v Československom rozhlase v Bratislave, kde v roku 1953 založil a 25 rokov (1953-1978) viedol ako zbormajster Detský spevácky zbor Československého rozhlasu v Bratislave. Pre potreby rozhlasového vysielania vytvoril veľa zborových skladieb, upravil mnoho ľudových piesní, zostavil a spracoval viacero zborových cyklov. S detským zborom naštudoval a nahral takmer 500 piesní najrozličnejších žánrov. Aby repertoár piesní uvádzaných detským zborom bol pestrejší, zaujímavejší a aby aj priniesol nóvum, nadväzoval kontakty so slovenskými skladateľmi a tým obohatil repertoár o pôvodné autorské zborové skladby a piesne.

Jeho vlastnú skladateľskú aktivitu inšpirovala predovšetkým absencia speváckeho materiálu pre detské zbory a najmä nedostatok piesní pre najmenšie deti. „Vo svojej skladateľskej práci som vždy vychádzal z požiadaviek rozhlasového vysielania pre deti. Komponoval som úžitkové piesne zo života detí v škole, mimo nej, piesne táborové, pionierske, žartovné, piesne k detským hrám. Pri ich vzniku ma inšpirovali vhodné texty. Dbal som na spevnosť, originálnosť a priliehavosť melódie k textu piesne. Mnohé z nich sa stali populárnymi nielen u nás doma, ale aj v zahraničí...”, napísal O. Francisci v časopise Hudobný život.

Jeho hudba je stále živá a aktuálna. Svedčí o tom aj spevník detských ľudových piesní Spievajže si, spievaj (AT Publishing, Bratislava 2008), v ktorom sú zaradené jeho úpravy detských ľudových piesní s klavírnym sprievodom. Spevník používajú pri výučbe hudobnej výchovy v materských a základných školách.

O. Francisci je známy aj ako komponista vokálnych skladieb pre mužské, ženské a miešané zbory, pre detské a mládežnícke zbory. Nestála ďaleko od neho ani inštrumentálna skladba a scénická hudba. Napríklad v roku 1959 skomponoval hudbu k bábkovej hre pre Krajové divadlo v Nitre pod názvom Rozprávočka pokračuje a o dva roky neskôr hudbu k bábkovej hre Vodník Hastrman.

Rozhlasový detský zbor pod dirigentským vedením O. Francisciho koncertoval na mnohých domácich a zahraničných pódiách v Maďarsku, Bulharsku, Belgicku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku. Pravidelne sa zúčastňoval na medzinárodných stretnutiach rozhlasových detských zborov v okolitých krajinách. O. Francisci si v roku 1978 spomína: „Prvé kontakty sme nadviazali s najbližším hlavným mestom Budapešťou a v roku 1959 sme uskutočnili výmenný koncert s budapeštianskym detským rozhlasovým zborom.” Založil tradíciu spoločných koncertov rozhlasových detských zborov v Prahe a v Bratislave. Za jeho prácu mu v roku 1973 Ministerstvo kultúry udelilo titul Zaslúžilý pracovník kultúry.

Hudobný skladateľ a dirigent O. Francisci sa podieľal na rozvoji piesňového fondu detských, mužských a miešaných speváckych zborov. Vďaka jeho skladateľskej tvorivosti, oduševneniu v oblasti hudobnej výchovy a pedagogickej práci je aj o jeho dielo bohatšia súčasná materiálová ponuka detských zborových piesní a piesní pre najmenšie deti.

Ondrej Francisci svojou pedagogickou prácou vytvoril inšpiratívne prostredie pre rozvoj talentov viacerých neskorších významných slovenských umelcov, úspešné speváčky, operné, operetné, skladateľské a dirigentské osobnosti: Edita Grúberová, Magdaléna Hajóssyová, Gabriela Beňačková, Jana Kociánová, Dušan Jariabek, Jozef Benedik, Alena Michalidesová, Vladimír Bokes, Ondrej Lenárd, Marián Vach a ďalší. Napr. G. Beňačková o O. Franciscim v jednom rozhovore povedala, že to bol „božský“ dirigent.

A celkom na záver mi dovoľte citovať dcéru O. Francisciho, Milku Salanciovú:

„Otec a mama boli jeden človek. Často sme mali veci dvojmo: ...aj ty si kúpila, aj ja som kúpil... Naučil nás vychutnať klbásku a spoznať zrelosť geregy. (…) a akú mal radosť, keď sa na obzore nekonečnej dolnozemskej roviny objavila veža komlóšskeho kostola. Vzácna a nezabudnuteľná bola otcova príležitostná hra na organe. Mal elegantné dirigentské gesto, dirigentom doma bola mama. Myslím, že z lásky k nej sa spriatelil aj so starým gazíkom a nezmyselnými záhradami... Vraj mu raz niekto povedal, že mu chýba „fyzická škola“, ale gombík na čiernom zimníku si prišil svietivým medeným drôtikom, to preto, aby mu ho v tlačenici v električke neodtrhli...“

Anna Kováčová

Ondrej FRANCISCI

(10. november 1915, Slovenský Komlóš, Maďarsko – 21. apríl 1985, Bratislava)

1930 – 1935 Učiteľský ústav v Miškovci

1942 – 1943 Hudobná akadémia F. Liszta v Budapešti

1948 – 1950 Štátne konzervatórium v Bratislave

1951 – 1955 VŠMU (kompozícia – Alexander Moyzes)

Od 1951 hudobný skladateľ, zakladateľ (1953) a zbormajster (do 1978) Detského speváckeho zboru Československého rozhlasu v Bratislave

1947 – 1954 člen Speváckeho zboru slovenských učiteľov

1971 – 1976 pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave

Bol členom Zväzu slovenských skladateľov

Ceny:

1973 vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry

Dňa 19. novembra Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku pri príležitosti 100. výročia narodenia skladateľa a dirigenta z Komlóša usporiadal slávnostný koncert v Malom evanjelickom kostole v Békešskej Čabe a 20. novembra spolu so Slovenskou národnostnou samosprávou v Slovenskom Komlóši spomienkové podujatie, na ktorom účinkovali Detský spevácky zbor Dúha pri ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre s dirigentkou M. Mišunovou a mandolínový súbor Tremolo z rodného Slovenského Komlóša.