Šurianski tamburáši v Budapešti ● Galaprogram v Alžbetíne
Samospráva VII. obvodu Budapešti a tamojšie menšinové volené zbory usporiadali veľkolepý národnostný galaprogram, v ktorom sa predstavili všetky národnosti obvodu buď svojou folklórnou skupinou, alebo pozvanými súbormi.
Zaujímavý bol program druhého dňa, ktorý moderovala pani Emília Ivánová Pluhárová. Pozdravila všetkých prítomných a poďakovala starostovi obvodu Györgyovi Hunvaldovi, že podporuje činnosť 10 menšinových samospráv obvodu.
Potom pani Ivánová Pluhárová predstavila obecenstvu všetky vystupujúce skupiny. Kochali sme sa v krásnych ľudových krojoch chorvátskych, srbských, rumunských a gréckych tanečných súborov, v ich prekrásnych piesňach a temperamentnej hudbe.
Najväčší úspech však zožali Šurianski tamburáši. Zaujímavá je už aj história súboru. Po prvej svetovej vojne, r. 1919, sa vrátili domov do Šurian bratia Augustínovci, ktorí zapracovávali zamestnancov novovybudovaného cukrovaru v Chorvátsku. Doniesli si odtiaľ strunové nástroje, tamburice. Najprv hrali iba doma pre svojich známych, potom v nedeľu organizovali veselice, kde sa ľudia zabávali, tancovali. V roku 1922 sa mladých nadšencov ujal miestny učiteľ a zároveň organista, ktorý ich naučil hrať podľa nôt. Roku 1924 oficiálne vznikol „Tamburášsky zbor". Odvtedy Šurianski tamburáši očarúvajú a zabávajú ľudí nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, kde sa už predstavili v Číve, Tardoši, Šalgótarjáne, viackrát v Tate a teraz v Budapešti. Na nezvyčajných nástrojoch hrali slovenské ľudové melódie, tri dievčatá krásne spievali piesne našich mamičiek, nadaný muzikant a sólista zasa piesne hrdých chlapov. Obecenstvo tlieskalo, nechcelo ich pustiť z pódia a žiadalo hrať ich celý repertoár - teda slovenské, ale aj chorvátske, poľské a rusínske piesne.
Tu treba poznamenať, že Šurianskych tamburášov pozvala Slovenská samospráva VII. obvodu. Po príchode do Budapešti ich pani Ivánová Pluhárová zaviedla do Centra voľného času na Almássyho námestí, kde si mohli zložiť nástroje. Potom ich zaviedla do Parlamentu, cestou im ukázala budovu Madáchovho gymnázia, ktorú vybudoval liptovský stavbár Ján Nepomuk Bobula, rozprávala im o početných slovenských murároch, ktorí pracovali na výstavbe Parlamentu. Taktiež ich zaviedla do Baziliky sv. Štefana, kde im ukázala sochy slovenského sochára Jozefa Damku.
Šurianskí tamburáši odchádzali z Budapešti neskoro večer dojatí k slzám, spokojní s celodňovým krásnym programom, s úspechom a uznaním, a veľmi ďakovali za mimoriadny zážitok, ktorý im zabezpečila Slovenská samospráva VII. obvodu a osobne pani Ivánová Pluhárová.
Aj my sme boli spokojní, že práve slovenské piesne sa obecenstvu najviac páčili a dúfame, že Šurianskych tamburášov pozvú aj do ďalších Slovákmi obývaných obcí v Maďarsku.