Ondreja Zelenyánszkeho, od roku 1957 obyvateľa Povázsaiovej ulice v Jamine, poznáme odteraz aj ako autora knihy o Jamine Vinici, ktorá vyšla v reprezentatívnej úprave v čabianskej tlačiarni Čajka (Sirályka).
V úvode autor píše, že všetky jeho príbehy sa týkajú Jaminy ako súčasti mesta, t. j. Békešskej Čaby. Jaminčania sa totiž považujú za Čabanov, s ktorými majú spoločnú minulosť. 81-ročný autor knihy zasvätí čitateľa do histórie svojej rodiny, ktorá siaha do roku 1718. Vtedy sa tu usadil Martin Zelenyánszki, z ďalších spomenie obecného sudcu Jána Zelenyánszkeho. Ondrejovi rodičia vedeli písať a čítať po „tótsky”, t. j. čabianskou slovenčinou.
Zalistujme však radšej v knihe o Jamine. Naďabíme v nej na vzrušujúce príbehy. Hovoria o tom, ako vznikla tunajšia vinica, kedy postavili prvú školu, kedy prišiel prvý samostatný duchovný do miestneho evanjelického zboru, kedy postavili prvý evanjelický kostol, ktorého oltárny obraz namaľoval známy čabiansky maliar Anton Haán. Autor knihy pokračuje obdobím industrializácie, výstavbou železničných nadjazdov až po súčasnosť.
Materiál k tejto publikácii zhromažďoval a spracovával tri roky, informácie čerpal v knižnici a v rozhovoroch s Jaminčami. Vydanie podporili poslanci čabianskej samosprávy Michal Tóth, Juraj Hrabovszki a Zsolt Mezei a Organizácia čabianskych Slovákov.
- Dodatočne zisťujem, - hovorí O. Zelenyánski, - že by som bol mohol napísať oveľa viac. Začal som teda písať takpovediac dodatky, akési „jaminské novely”, ktoré budú tiež o nás, Jaminčanoch.