Slovenský inštitút opäť sprostredkoval milovníkom slovenského divadla výnimočný zážitok, keď pozval do Budapešti súbor Divadla Commedia Poprad. Divadla, ktoré sa od roku 1968 každoročne hlási s novou hrou a ktoré patrí k najlepším neprofesionálnym kolektívom na Slovensku.
Do Budapešti prišlo s dramatizáciou Švantnerovej novely Malka, ktorú uviedlo pred dvomi rokmi v celoslovenskej premiére. Dobrý chýr o súbore i samotná hra boli dvojnásobným magnetom, ktorý pritiahol do inštitútu mimoriadne veľa divákov.
František Švantner (1912 - 1950) je jeden z najtalentovanejších autorov modernej slovenskej prózy. V centre jeho tvorby bolo dedinské prostredie a príroda, ktoré vnímal cez prizmu lyriky, siahajúc často po metafore a personifikácii. Jeho novela Malka je poprepletaná prvkami tajomnosti, fantázie a snov. Sprevádza ju napätie, ktoré autor majstrovsky prenáša na čitateľa. Nuž podujať sa na dramatizáciu takéhoto diela je priam husársky kúsok.
Tí, ktorí sme si hru pozreli, vieme, že Vlado Benko sa tejto úlohy zhostil znamenite. Dokázal sprostredkovať divákovi pomery onej doby kdesi na Horehroní, ľudské charaktery a osudy, ale aj lyrické obrazy slovenských vrchov, napätie a svojskú symboliku, ktorou priblížil konfrontáciu života a smrti, nevinnosti a podlosti, fantastiky a osudovosti. Siahol po originálnych obrazoch a dovolím si tvrdiť, že divák ich dokáže naplno vychutnať, ak si predstavenie pozrie aspoň dvakrát.
Podľa názoru naslovovzatých odborníkov „Vlado Benko vo svojom videní Malky vychádzal z konkrétnych faktov týkajúcich sa lyrizovanej prózy a naturizmu. Pritom si uvedomil, že uvedené dva prúdy v divadle neprinesú želaný efekt plný dramatických zvratov a napätia a preto paralelne sledujeme aj druhý plán, odvíjajúci sa z Desatora božích prikázaní, ktorý akoby sprevádzal celý príbeh a svojím spôsobom ho opisoval a pointoval.“
Sám dramaturg o tom povedal: „...druhý plán, ktorý je založený na inscenačnom spracovaní Desatora Božích prikázaní z Nového zákona, bol to pre nás zároveň inscenačný kľúč, pretože cez desať obrazov z Desatora prikázaní sme sa dostali k jadru Švantnerovej tvorby obklopenej mystikou a tajomnými víziami. Desatoro bolo pre nás odrazovým mostíkom, aby sme sa priblížili k Švantnerovej lyrike a v jeho duchu na malom priestore ukázali večné protiklady. Dobro i zlo. Lásku a nenávisť. Život a smrť. Aby sme boli náročnejší voči sebe a divákom, a neuberali sa ľahšou cestou, zvolili sme si trochu zavádzajúci - pre niekoho - postup scén, v ktorom jednotlivé porušenia Desatora nešli stereotypne za sebou. Naším zámerom bolo pripraviť divákom krehký príbeh popretkávaný záhadnými číslami, význam ktorých v závere pochopí hádam každý.“
Perfektná dramaturgia by však nestačila na to, aby si diváci odnášali z predstavenia hlboký umelecký zážitok. Potrebné sú k tomu aj perfektné výkony hercov. V Budapešti excelovali Aneta Liptáková (Malka), Michal Novák (valach Jerguš), Dušan Kubaň (Šajban), Vladislav Vaľko (bača), Vlado Benko (Krompecher a žandár) a Vincent Jaš (muzikant). Scénografom bol Marián Čižmárik a hudbu zložil V. Jaš. Režiséri Vlado Benko a Marián Čižmárik sa postarali o to, aby sme na predstavenie divadla Commedia Poprad v Budapešti dlho spomínali.