V týchto dňoch zavítali do novej siene Ečerského folklórneho spolku Zelený veniec najstarší Ečerčania, aby si pripomenuli zašlé časy.
Dnes už len málokto môže vydať svedectvo o niekdajších všedných dňoch v Ečeri, o sedliackej práci a spôsobe života, jeho starostiach i radostiach. Ak sa v kostole na nedeľnej omši poobzeráme okolo seba, zistíme, že hádam len traja či štyria majú na sebe tunajší ľudový kroj. Navyše iba nemnohí denne rozprávajú peknou slovenčinou z okolia Trenčína, odkiaľ prišli ich predkovia. Preto je úlohou mladých, aby zachovali čo najviac z dedičstva minulosti, ktoré im môžu odovzdať tí starší.
V týchto dňoch zavítali do novej siene Ečerského folklórneho spolku Zelený veniec najstarší Ečerčania, ktorí si v rámci nedeľného popoludnia na Jozefa pripomenuli zašlé časy. Po slovensky i po maďarsky porozprávali, ako kedysi trávili fašiangy a plesové sezóny a dali nazrieť aj do svojho detstva, do každodenného sedliackeho života. Príslušníci mladej generácie s pôžitkom načúvali ich spomienkam a postarali sa aj o ich zvukový záznam. Ečerskí folkloristi majú v úmysle vytvoriť z nedeľného posedenia tradíciu.