Mlynky ● Večer krásnej literatúry
Mlynky majú nielen prekrásne okolie, bohatú históriu, ale aj svoju krásnu literatúru. Obec má dnes štyroch literárne činných rodákov.
Písalo sa o tom už aj v kultúrnom časopise Euroregiónu Ister-Granum (Gregor Papuček: Egy szlovák falu, amelynek szépirodalma van (Slovenská dedina, ktorá má svoju krásnu literatúru), č.1/2005). Obec má dnes štyroch literárne činných rodákov, ktorí za posledných 24 rokov vydali vyše 26 publikácií. Osobitnou kapitolou ich tvorby je literatúra písaná pre deti. Títo autori neboli v pomykove, keď Slovenská samospráva v Mlynkoch v spolupráci s obecnou samosprávou zorganizovala v miestnom Slovenskom dome oslavy tejto bezpochyby pozoruhodnej aktivity. Veď z toľkého materiálu nebolo ťažko vyberať. Na podujatie prišli Marta Glücková, Imrich Fuhl a Gregor Papuček. Ako to v Mlynkoch obyčajne býva, nechýbalo ani obecenstvo, sála bola zaplnená. Prišla mládež i dospelí Mlynčania, pedagógovia a členovia pávieho krúžku. Nechýbal ani starosta Jozef Havelka. Opäť sa dokázalo, že písať tomuto obecenstvu a stretávať sa s ním je jedna radosť. M. Glücková ako autorka detských rozprávok a zároveň ako predsedníčka Slovenskej samosprávy privítala prítomných a otvorila večierok. Keďže Pilíšania aj vďaka týmto literátom majú svoju hymnu, začal sa práve ňou. Zaspievali ju všetci spoločne tak, ako to snáď len Pilíšania dokážu.
Potom sa slova ujal najstarší z prítomných spisovateľov G. Papuček, ktorý sa poďakoval svojim rodákom za vrelé prijatie a pripomenul im, že prišli oslavovať deň poézie, pričom sa sústredia na tvorbu, ktorá sa zameriava na Mlynky a ich prekrásne okolie. Zaspomínal si pritom na doyena, to jest najstaršieho člena mlynských literátov Laca Klausa (1929), syna kováčskeho majstra, učiteľa, ktorý svoju prekrásnu zbierku básní venoval svojim rodičom a dal jej názov VĎAKA. Z básní písaných ešte v sedemdesiatych rokoch vlastnoručne zostavil knihu a na titulnej strane, do zlatej etikety vryl text: Našej drahej MAMIČKE. Tlačiarensky mu vyšla r. 2001. Sila jeho básní je aj v autentickom zachytení života obce z doby medzi dvoma svetovými vojnami. Z nej predstavil G. Papuček niekoľko zaujímavostí. Potom nasledovala jeho tvorba.
Z jeho básní prítomní už mnohé počuli, veď školáci ich často recitujú. Vybral si náročky také “na telo”: Pod Pilíšom, Kedy býva pod Pilíšom pekne, Nemeľte, Mlynky, Naša reč, Prebuďte sa, atď... Treba dodať, že radosť je predstavovať báseň, keď cítiť, že obecenstvo prežíva každý verš spolu s prednášateľom. Mlynské obecenstvo dôverne pozná v básni ospievané reálie, ako: „Mesiačik sa vyšplhal už nad Zbojnícke skaly, / keď odkiaľsi spod Trnín vlci zavýjali...” Pozná Zbojnícke skaly, aj Trniny, aj preto je mu báseň blízka nielen fyzicky, ale aj citovo. Navyše na spestrenie podujatia prišla do Mlynkov aj Katarína Noszlopyová, známa talentovaná zhudobňovateľka básní našich autorov. Za sprievodu gitary prekrásne zaspievala baladickú báseň Pilíšske hrušky. Že prekrásne, to bolo vidno z búrlivého potlesku obecenstva. Očividne sa páčila aj pieseň O čo?: „Od dobrej palice o čo je lepšie „bot”? / Ja tebe „Dobrý deň, a ty mne „Jó napot!...”, ale aj pieseň Ostrihomské zvony, v ktorej je spracovaná v Mlynkoch dobre známa anekdota.
Potom opäť odzneli básne. Svojim vážnym obsahom zapôsobila aj tá s názvom Choď, báseň moja. Ešte mnohé by asi boli zabrali, ale... Rozsah podujatia je časovo daný a tak prišiel na rad ďalší básnik I. Fuhl. On má tiež pilíšske srdce, a teda aj k tomu primerané básne, ako Pilíš. Tá sa aj svojim tvarom podobá vrchu, napodobňuje symbol pilíšskych Slovákov, vrch Pilíš. Tým sme vlastne prezradili, že I. Fuhl píše aj kaligramy, ktoré sú zaujímavé nielen obsahom, ale aj tvarom. Má ich za jednu plnú knihu (Nemé slová). Účinne pobavil obecenstvo aj svojou Čoajkeďakotakakeďnech. Katka zahrala jeho zhudobnenú báseň Sám. Keďže program sa začal tými skôr narodenými, nakoniec ostala najmladšia autorka M. Glücková, ktorej zo zatiaľ ešte tlačou nevydanej zbierky rozprávok pre deti pekne predstavil Rozprávku o snehovej vločke známy tanečník a spevák mlynských ľudových piesní Levente Galda. G. Papuček vyjadril svoju úprimnú nádej, že táto zbierka na radosť mnohých detí čoskoro uzrie svetlo sveta v podobe knižky. A keďže aj všetky dobré veci majú svoj koniec, ktosi z obecenstva sa nahlas spýtal G. Papučka, ktorá je jeho obľúbená pieseň. Tak sa stalo, že sa záverečným zlatým klincom tohto pekného večera stala prekrásna, ťahavá Čijé to koníčky po nocách túlajú... Vzápätí sa objavili zákusky, poháre s červeným vínom, lebo tak príjemne, tak pekne sa lúči štrnganím pohárov, akoby v ňom znelo: Príďte aj druhý raz!