Majáles v Mederi
Kultúrny dom J. Aranya v Mederi sa priam hemžil hlavne deťmi a rodičmi, ktorí chceli byť svedkami i účastníkmi tunajšieho majálesu. Rušno bolo aj okolo kotlov, kde kuchári pripravovali zemiakový paprikáš. Po obede skupina ľudového tanca Tabán pod vedením Borbály Kurtuczovej predviedla slovenské i maďarské tance.
Slovenské piesne úspešne predstavil už 33 rokov pôsobiaci Mederský ženský zbor. V jeho podaní zazneli piesne Na čabianskom moste, Hej pije, pije táčik a ďalšie, ktoré natoľko naladili obecenstvo, že spievalo spolu s účinkujúcimi. Napokon s májovou serenádou vystúpila kapela Baiczer.
Citarová skupina Boleráz opäť získala ocenenie Zlatý páv, tento raz na celoštátnej súťaži v Dabaši. Osemnásť súborov, účastníkov Celoštátneho galaprogramu ľudovej hudby, privítal primátor Dabašu Zoltán Kőszegi. V porote boli známi odborníci a etnografi, napr. Imre Olsvai, István Alföldi Boruss, János Dévai, Anikó Fehérová a Ferenc Várnai. Veľkú cenu Zlatý páv udelila porota Ľudovoumeleckej kapele z Táborfalvy. Čabianski citaristi vedení Ladislavom Paulikom získali zlaté ocenenie a mimoriadnu cenu dabašskej samosprávy. Podujatie finančne podporilo Ministerstvo národného a kultúrneho dedičstva MR.
S osobitným zreteľom na 125. výročie narodenia Bélu Bartóka sa stretli národnostné spevácke zbory regiónu, aby si spoločne osvojili piesne Békešskej župy. Stretnutia sa zúčastnili spevácky zbor z Poľného Berinčoka pod vedením A. Szabóovej, ktorý predviedol časť detských piesní B. Bartóka zo série Desať slovenských piesní v úprave A. Móžiho. Veľký úspech zožal ľudový spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu pod taktovkou P. Majernikovej. Spevácky zbor Orgován vedený I. Očovskou a Slovenský páví krúžok vedený G. Hajnalovou dali zaznieť pôvodným čabianskym ľudovým piesňam. Stretnutie uzavrel Čabiansky páví krúžok, ktorý vedie H. Öllyüsová.
Čabianski dôchodcovia dostali 1. mája nový domov, na ktorého obnovu prispela Dolnozemská regionálna rada sumou 20 miliónov forintov, 10 miliónov poskytla Samospráva mesta Békešská Čaba a finančne prispeli i samotní dôchodcovia. Obnovená budova bude slúžiť ako sídlo miestnych dôchodcov, ktoré umožní tisícom seniorov užitočne tráviť voľný čas. Po zdravici primátora Jánosa Papa odovzdal obnovený objekt užívateľom jeho riaditeľ Ferenc Szilvási. Na záver slávnosti, ktorej sa zúčastnili o. i. parlamentní poslanci Károly Tóth a László Molnár, ľudový spevácky zbor Čaba predniesol slovenské i maďarské piesne.
V békeščabianskom Dome slovenskej kultúry (DSK) vystavili prekrásne poštové známky zo zbierky trenčianskeho zberateľa Iva Velikého. Na podujatí, ktoré usporiadali samosprávy dvoch spriatelených miest a Čabianska organizácia Slovákov, sa zúčastnil aj generálny konzul SR. Štefan Daňo vo svojom úvodnom prejave hovoril o tradíciách vydávania poštových známok v Československu a v samostatnej Slovenskej republike. Predseda Mestského kruhu zberateľov poštových známok Tibor Szalay, predstavil Iva Velikého ako zberateľa, ktorý vystavuje v dolnozemskej metropole už štvrtý raz. Prvýkrát predstavil svoje známky v roku 1981 v rámci medzinárodnej výstavy v Kultúrnom dome železničiarov, potom v roku 1999 v DSK a v roku 2002 v Spoločenskom dome na Békešskej ceste. Zberateľ sa zaoberá s poštovými známkami už viac ako dve desaťročia, ale popri tom si nájde čas aj na umenie, literatúru, bol pri zrode dychovky a stará sa aj o kontakty so spriatelenými mestami. Pri organizovaní terajšej výstavy mu pomáhala Helena Somogyiová, dôchodkyňa, bývalá národnostná referentka mestskej samosprávy.. Účastníkov vernisáže pozdravil aj primátor mesta János Pap, ktorý vyjadril radosť z toho, že Trenčín a Békešskú Čabu spája už nielen dobré priateľstvo tanečníkov a dychoviek, ale aj filatelistov.
Členovia elektronického básnického klubu Priatelia sa stretli v týchto dňoch v Békešskej Čabe. Klub pôsobí formou posielania digitálnych listov na spoločnú adresu. Mladí ľudia si vymieňajú názory o literatúre a posielajú svoje básne a prózu, ale aj kritiky diel, prípadne reakcie na aktuálne javy v maďarskom literárnom živote, na posúdenie ostatným. Účastníci stretnutia si pozreli pozoruhodnosti dolnozemskej metropoly, diskutovali o magazínoch Magánkozmosz (Súkromný kozmos) a Képzeld el (Predstav si) a pozreli si Jankayho galériu. Na stretnutie prišli členovia klubu z Győru, Pécsu, Miškovca, Segedína, Baracsky a Budapešti.
Grafik žijúci v Békešskej Čabe Tibor Moskál sa v týchto dňoch predstavuje vo Vlastivednom múzeu v Trebišove. Spoločná akcia trebišovského múzea a čabianskej Jankayho galérie sa uskutočnila v rámci stretnutia múzeí. Zúčastnili sa ho aj predstavitelia poľského múzea z Jasle, s ktorými udržiavajú trebišovskí múzejníci dobré kontakty už 15 rokov. Pri tejto príležitosti predstavili na Slovensku diela umeleckého sklára Waclawa Czechovicza a prešovského maliara Andreja Gaja. Účastníkov stretnutia prijal primátor Trebišova Dušan Poľacký, ale mali možnosť zavítať aj do ozajstných tokajských pivníc starostu obce Malá Trna Františka Dóciho, kde ochutnali tento božský nápoj.
Na nedávnom XIII. budapeštianskom knižnom festivale sa medzi 17 zúčastnenými krajinami predstavilo aj Slovensko. Reprezentovalo ho vydavateľstvo Kalligram, ktoré prinieslo do Budapešti maďarský preklad diela Dušana Šimka Japonský diván, ktorý finančne podporili Literárne informačné centrum (LIC) a Ministerstvo kultúry SR.
D. Šimko sa narodil v Košiciach. Študoval geológiu a mineralógiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po auguste 1968 emigroval do Švajčiarska, kde pokračoval v štúdiu na univerzite v Bazileji. V 80. rokoch absolvoval dlhodobé výskumné pobyty na univerzitách v Hong Kongu a Japonsku. Písať začal vo švajčiarskom exile po nemecky. Do čitateľského povedomia sa na Slovensku zapísal, keď mu roku 1991 vyšiel jeho opakovaný debut Maratón Juana Zabalu (Prameň: Album slovenských spisovateľov).
Na prezentáciu svojej najnovšej publikácie v Békešskej Čabe zavítal autor osobne. Obecenstvo v Dome slovenskej kultúry pozdravila riaditeľka DSK Anna Ištvánová, ktorá zároveň predstavila životnú dráhu a umeleckú tvorbu D. Šimka. Stretnutia sa zúčastnil aj generálny konzul SR Štefan Daňo, ktorý má viac styčných bodov s autorom, veď taktiež pochádza z Košíc a maratón, o ktorom píše Šimko vo svojej próze, mu tiež nie je cudzí.
Na prezentácii bol prítomný literárny historik a šéfredaktor časopisu Bárka Tibor Elek. D. Šimko nie je neznámy maďarskej čitateľskej verejnosti, veď v roku 2002 vyšiel jeho román Esterházyho lokaj. Riaditeľka Slovenského osvetového centra nielen pozorne počúvala výklady autora, ale mala možnosť aj z blízka sa zoznámiť s jeho tvorbou, keď ju D. Šimko požiadal, aby prečítala úryvok z jeho najnovšieho románu.
Na otázku čitateľov, či mu nerobí problém písať dvojjazyčne, D. Šimko prezradil, že pochádza z rodiny, kde bolo celkom prirodzené hovoriť viacerými jazykmi, veď jeho mamička bola pôvodom Srbka a v rodinnom kruhu sa hovorilo po srbsky. Ona v ňom budila aj lásku ku knihám, veď zariadila bohatú domácu knižnicu.
Romány D. Šimka (Esterházyho lokaj, Maratón Juana Zabalu, Japonský diván) maďarskej verejnosti sprostredkovala prekladateľka Piroska F. Kovátsová. Čitatelia, ktorí sa prikláňajú k tvorbe Sándora Máraiho, Japonský diván pravdepodobne prečítajú na jedno sedenie.
D. Šimko sa po prezentácii románu v Békešskej Čabe vybral do Slovenského Komlóša, kde sa zoznámil nielen s miestnou slovenskou komunitou, ale aj s tvorbou Juraja Dolnozemského, za čo bol zvlášť povďačný svojim hostiteľom.