Za Jozefínou Hontiovou Klányiovou ● (1944-2006)
Niť života sa v tichosti pretrhla, dotĺklo šľachetné srdce a znehybneli pracovité ruky. S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 3. júna 2006 nás vo veku nedožitých 62 rokov po ťažkej a dlhotrvajúcej chorobe navždy opustila dcéra, matka, slovenská aktivistka, predsedníčka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu Budapešti Jozefína Hontiová Klányiová.
Táto smutná chvíľa spôsobila jej rodičom a dcére, ako aj priateľom a známym nesmiernu bolesť. Všetci bez výnimky s obavou v srdci a zároveň s obdivom sledovali jej urputný zápas so zákernou chorobou.
Opäť nás opustil vzácny človek, slovenská učiteľka, kultúrnička a verejná činiteľka, ktorej žiarivý príklad bude pre nás ešte dlho veľkým povzbudením. Jozefína Hontiová Klányiová dlhé roky pracovala v záujme upevňovania slovensko-maďarských vzťahov, obhajovala a podporovala práva a záujmy Slovákov žijúcich v Zugló, ako aj v celej Budapešti.
Narodila sa 14. septembra 1944 v slovenskej rodine v Kestúci. Do základnej školy chodila najprv v rodnej obci, do budapeštianskej slovenskej školy prišla v roku 1955. Po maturite pokračovala v štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorú absolvovala roku 1969. Päť rokov vyučovala vo svojej alma mater, potom 20 rokov pracovala na Ministerstve kultúry a školstva MR ako odborná referentka a neskôr staršia radkyňa. Počas dvadsaťročnej štátnej služby pôsobila v Prahe na poli kultúrnej diplomacie, kratšiu dobu pracovala s manželom aj v Bratislave. Zaujímali ju slovensko-maďarské vzťahy, národnostné otázky, ale aj história jej rodnej obce - Kestúca.
Jej elán a vitalita nezhasli ani po odchode do dôchodku, aktívne sa zapojila do národnostného života budapeštianskych Slovákov. Bola bezpochyby vedúcou osobnosťou v rozhodujúcom období dejín slovenských menšinových samospráv, keď sa kládli ich základy v Budapešti. Zvlášť potrebné je poukázať na jej bohatú a rozmanitú činnosť v slovenských volených zboroch. V troch volebných cykloch bola predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Zugló a v rokoch 1998-2002 aj členkou Slovenskej samosprávy Budapešti. Ako predsedníčka Slovenskej samosprávy XIV. obvodu sa snažila uchovávať národnostnú a jazykovú identitu v Zugló. O bohatej a rozmanitej činnosti samosprávy pravidelne informovala čitateľov Ľudových novín a Budapeštianskeho Slováka.
Poznali sme ju ako vzdelanú, bezprostrednú, dobrosrdečnú a vytrvalú ženu. Môže byť pre nás vzorom nielen ako zanietená osobnosť, ale aj ako obetavá a skromná žena. Nikdy nevykonávala svoju prácu z povinnosti, ale doslova z lásky, z túžby dosiahnuť vytýčený cieľ.
Žiaľbohu, milovníci slovenského slova a kultúry sa s ňou už nikdy nestretnú na podujatiach v Zugló či v iných obvodoch hlavného mesta, ktoré boli takmer do posledného dychu balzamom na jej ubolenú dušu a telo. Napriek tomu, že ju v posledných rokoch zákerná choroba veľmi morila, predsa k nám koncom minulého roka zavítala, aby v našom kruhu aspoň na chvíľočku pozabudla na svoje trápenie. V tomto roku už bola pripútaná na lôžko a veľmi nám chýbala.
Poslednej dôstojnej rozlúčky s Jozefínou Hontiovou Klányiovou sa so zármutkom v srdciach zúčastnili rodičia, dcéra, príbuzní, priatelia, známi a členovia slovenských volených zborov. Pohrebný obrad sa konal 16. júna v Starobudínskom cintoríne, kde vystúpil aj Slovenský spevácky zbor Ozvena v Budapešti, ktorého bola horlivou členkou. V ten istý deň popoludní bola posledná rozlúčka s Jozefínou Hontiovou Klányiovou aj v Dome menšín v Zugló, v sídle slovenskej samosprávy. Tichú a večnú spomienku na zosnulú si navždy zachovajú všetci členovia našej slovenskej komunity!
Pohrebná a zádušná svätá omša sa bude konať 2. júla o 10.30 hod. v Kostole svätého Jozefa v Budapešti. Prosíme všetkých, ktorí ju poznali a mali radi, aby jej venovali tichú spomienku.
Večná česť jej pamiatke!