Veľký Bánhedeš ● Medzinárodný interdisciplinárny tábor
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) usporiadal v dňoch 18. až 22. júna vo Veľkom Bánhedeši 29. medzinárodný interdisciplinárny tábor.
Na slávnostnom otvorení v obecnej jedálni v mene organizátorov privítali účastníkov docentka budapeštianskej univerzity ELTE Mária Žiláková, riaditeľka VÚSM Alžbeta Uhrinová-Hornoková a starosta obce Oto Jancso.
- Mohol som sa aj ja naučiť po slovensky, ale z nejakého dôvodu sa to nestalo, - povedal pán starosta. - Tábor sa koná v 24. hodine, lebo vo Veľkom Bánhedeši sa rapídne vytrácajú hodnoty tradičnej slovenskej kultúry. My sa aj týmto spôsobom snažíme zachrániť dedičstvo svojich predkov. Samospráva vyhlásila niektoré domy v obci za chránené a má v úmysle kúpiť jeden alebo dva domy, v ktorých by zriadila miestne národopisné múzeum. Zapojila sa do programu, ktorý sleduje podobné ciele. Vy ste výskumníci, do vás vkladáme nádeje, že odhalíte, upozorníte nás na také hodnoty, ktoré sú pre nás prirodzené, každodenné javy a preto si ich možno ani nevieme náležite ceniť.
Oto Jancso po príhovore zvlášť privítal generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Výboru pre národné a etnické menšiny Valného zhromaždenia Békešskej župy Pétera Tolnaiho, muzeológa Dr. Štefana Tótha, rodáčku z Bánhedeša Máriu Žilákovú a 24 účastníkov tábora. Národopisný tábor sa začal krátkym kultúrnym programom žiakov miestnej školy a členov pávieho krúžku. Po prekrásnych slovenských piesňach tábor slávnostne otvoril Štefan Daňo a početných účastníkov pozdravil aj predseda miestnej slovenskej samosprávy Pavol Žilák, ktorý informoval prítomných o činnosti slovenskej samosprávy.
Práca v tábore sa začala prednáškami. Etnograf Ondrej Krupa hovoril o svojich skúsenostiach zo zberateľskej činnosti vo Veľkom Bánhedeši, Dr. Štefan Tóth prednášal o bánhedešskej pustatine - Tótbánhedeši - Veľkom Bánhedeši a Mária Žiláková priblížila účastníkom slovenskú kultúru Bánhedešanov známu - neznámu. Po prednáškach sa všetci vybrali k hrobu ľudovej rozprávkarky Žofie Farkašovej Drágošovej, kde Ondrej Krupa a Alžbeta Uhrinová-Hornoková položili veniec. Predpoludním sa uskutočnila aj vernisáž výšiviek a tkanín krúžku Rozmarín, ktorú otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. - Našli ste už niekedy v dedičstve vašich predkov staré textílie, starostlivo odložené v naftalíne, chránené takto od molí a skazy? Zacítili ste už dakedy túto vôňu? Všetky motívy vystavených textílií vznikli z tejto vône, vrytej hlboko do pamäti miestnej rodáčky Anny Illéšovej, rodenej Boťánskej. Majsterka ľudového umenia, vedúca krúžku Rozmarín, pôsobiaceho pri Dome slovenskej kultúry, profesorka výtvarnej výchovy v čabianskom slovenskom gymnáziu, objavila spiacu krásu ľudového umenia, ktoré dostala do vena v tejto osade v kruhu svojej rodiny, aby mu po celý život slúžila, - povedala Anna Ištvánová. Po obede účastníci tábora navštívili dom ľudovej rozprávkarky Žofie Farkašovej Drágošovej.
Tohoročný výskum sa už tradične zameral na ľudovú slovesnosť, nárečie, folklór, miesto rodiny, konfesionálne vzťahy a na výmenu obyvateľstva. Účastníci tábora bádali po stopách slovenského písomníctva a histórie Slovákov vo Veľkom Bánhedeši aj na farách, resp. cintorínoch. Výskumníci, medzi ktorými sa okrem domácich odborníkov, študentov a vedúcich niektorých našich národopisných zbierok v hojnom počte vyskytovali aj renomovaní odborníci zo Slovenska, hlavne z partnerských inštitúcií VÚSM, ako napr. z Etnologického ústavu SAV, z Jazykovedného ústavu SAV, z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FFUK v Bratislave, z Katedry manažmentu kultúry a turizmu UKF v Nitre, z Národného múzea a Slovenskej národnej knižnice v Martine a z Historického múzea v Bratislave, sa každý deň vybrali do obce vo dvojiciach, resp. v malých skupinách. Je to už osvedčený spôsob, pretože respondenti majú rôznu jazykovú úroveň, občas sa odborníkom zo Slovenska zišla pomoc v podobe znalosti maďarčiny domáceho kolegu. Medzi staršími obyvateľmi sa však našli aj takí, ktorým nerobilo problém dohovoriť sa v miestnom stredoslovenskom nárečí.
V posledný deň, na záverečnom odbornom hodnotení tábora, každý účastník krátko zhrnul, čo zistil počas svojho výskumu. Väčšina účastníkov chodí do tábora každý rok, takže ho mohla hodnotiť skutočne fundovane. Podľa nich bol pripravený a organizovaný na úrovni, vopred bola pripravená bibliografia odborných publikácií a pracovníci ústavu (Zuzana Gulyásová-Kunovacová, Magdaléna Laczová a Alexander Ján Tóth) sa popri výskume vo svojej oblasti postarali aj o organizačné záležitosti. Celkovo mali výskumníci dobre pripravené pracovné podmienky.