Rok čo rok Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči organizuje zájazdy na Slovensko. Tohto roku bolo záujemcov za plný autobus. Väčšina chodieva pravidelne, ale našlo sa aj niekoľko nových tvárí.
Od veľkého kostola sme odišli presne, mali sme pred sebou dlhú cestu. Hranice sme prestúpili pri Parassapuszte a Šahách, most v Komárne autobusy totiž nemôžu používať, pretože ho rekonštruujú. Prešli sme popri Zvolenskom zámku, pohľadom sme sa kochali na údolí Hronu, až sme sa cez Vtáčnik dostali na Horné Ponitrie, kde bol našou prvou zastávkou malebný Bojnický zámok. Kľukatými dolinami Strážovských vrchov sme sa dostali do Čičmian, do rázovitej obce zaradenej do kultúrneho dedičstva UNESCA, kde nielen drevenice, ale i zábradlie mostíkov nad potokom boli zdobené ľudovými motívmi. Počasie nám prialo, tak sme si po návšteve múzea a dvojpodlažného sedliackeho domu sadli do chládku reštaurácie, aby sme ochutnali pravú slovenskú cesnakovú polievku a bryndzové halušky.
Jedným z hlavných cieľov nášho vlastivedného zájazdu bola návšteva slovenského betlehema v Rajeckej Lesnej. Z dreva vyrezávaný betlehem začali zhotovovať po návšteve pápeža v roku 1995. Odvtedy postupne pribúdali figúrky a objekty, takže dnes je pri pútnickom chráme vystavený nielen tradičný betlehem, ale sú tu znázornené rôzne druhy remesiel, všetky charakteristické budovy, kostoly a hrady Slovenska od Devína až po východoslovenské drevené kostolíky.
V ceste sme pokračovali cez severnú stranu Malej Fatry. Zastavili sme sa v Terchovej, aby sme si uctili pamiatku najznámejšieho slovenského zbojníka, ochrancu chudobných Juraja Jánošíka. Našim nasledujúcim cieľom bol Krakov. Starobylé mesto nám pripomínalo spoločné momenty slovanských a uhorských dejín. Pri návšteve Vavela, múzea a chrámu nám nezabudli pripomenúť cyrilo-metodské počiatky kresťanstva na území dnešného južného Poľska, ktoré krakovská cirkev dodnes oslavuje ako svoje korene z obdobia Veľkomoravskej ríše. Spojitosť Krakova so Slovenskom, a to veľmi výraznú, sme mohli zistiť i neskôr. Vplyv umenia, najmä staviteľstva, až do konca osemnásteho storočia vidieť na každom kroku, najmä v oblasti Spiša a Šariša.
Našli sme si čas i na návštevu poľskej strany Vysokých Tatier. Výlet lanovkou na Kasprový vrch nám umožnil pohľad do dolín, ale i na štíty veľhôr. Z Gubalovky sme sa mohli kochať v širokej panoráme zasnežených štítov. Naša cesta viedla ďalej do Kežmarku, kde sme sa iba prešli popri novom evanjelickom kostole a drevenom kostolíku. Zastavili sme v Spišskom Štvrtku a navštívili sme neskorogotickú kaplnku Zápoľských. V Levoči sme pobudli už dlhší čas. V chráme svätého Jakuba sme si pozreli goticko-renesančné oltáre, očarilo nás dielo majstra Pavla z Levoče, svetoznámy hlavný oltár, najväčší svojho druhu na svete. Majster Pavol, ktorý pôsobil i v Krakove u Víta Stwosza, týmto svojím dielom prekonal umenie a výkon svojho učiteľa. Kto si nekúpil pohľadnicu, pamiatku môže nosiť vo svojej peňaženke, ak bude mať slovenskú stokorunáčku.
S dejinami Levoče nás oboznámili počas návštevy múzea v renesančnej budove levočskej radnice. V pohľade na Spišský hrad sme sa kochali počas obeda na Spišskom salaši. Čiastočne renovovaný najväčší hrad na Slovensku láka množstvo turistov, jeho prehliadku si asi zaradíme do programu niektorého ďalšieho zájazdu. Nevynechali sme ale návštevu Spišskej kapituly, kde sme sa opätovne stretli s menom rodiny Zápoľskovcov, ktorá dala vybudovať ešte jednu, a to väčšiu kaplnku, v ktorej sú uložené telesné pozostatky jej členov. V súčasnosti tvorí bočnú loď biskupského chrámu.
Počas prechádzky v Prešove sme si zopakovali poznatky z minuloročného výletu. Poslednou zastávkou na našej ceste boli Košice, prehliadka obnoveného kostolíka sv. Michala, návšteva chrámu sv. Alžbety, zvonkohra v parku a fontána pred Národným divadlom.
Cestou sme mali dostatok času na hodnotenie zážitkov, ale nezabudli sme hovoriť ani o tohoročných voľbách do národnostných samospráv a vyzvať pozornosť účastníkov, aby včas vyplnili a odovzdali registračné lístky. Poďakovali sme sa predsedníčke Slovenskej samosprávy vo Veľkej Tarči Marike Galántaiovej, ktorá má zásluhy na organizovaní našich výletov. Slová vďaky patrili aj vodičovi a Františkovi Benczemu, ktorý pomohol zostaviť program. Sme presvedčení, že voľby do samospráv budú úspešné a že nová Slovenská samospráva vo Veľkej Tarči bude pokračovať v organizovaní výletov do krajiny našich predkov.