Ďuro Jánošíkovie sa niekoľkokrát zatúlal aj do krajov okolo Dunaja. Zachovali sa o tom povesti medzi Slovákmi v rozličných kútoch dnešného Maďarska. Napriek tomu, že o pár rokov bude tomu 300 rokov čo odvisol na háku v Liptovskom Mikuláši, je stále medzi nami ako živý.
Nejeden slovenský spisovateľ a básnik mu venoval svoju pozornosť. Známa je báseň Smrť Jánošíkova od Jána Bottu. Romány Beblavého a Jána Hrušovského čítali naši starí rodičia na oboch stranách Dunaja. Dokonca Jánošík je doma aj v poľskej literatúre.
Pred 30 rokmi vyšlo veľkolepé trojzväzkové spracovanie života a smrti Juraja Jánošíka od spisovateľa Milana Ferka. Tento vtedy už známy autor historického románu Svätopluk z čias pred príchodom Maďarov sa pozrel na osudy Jánošíka na pozadí doby. Múdro sa tomu povie - v historických súvislostiach. Juraj Jánošík aktívne prežíval svoj život v čase povstania F. Rákócziho II. A ich osudy sa skutočne i fiktívne stretávali, ovplyvňovali a podmieňovali. Skoro by sa dal tento román nazvať Jánošík a Rákóczi. Nespomínam to len tak. Práve pripravované maďarské vydanie tohto diela túto väzbu zdôrazňuje aj názvom, pod ktorým sa ide vydať: Jánosík Rákóczi zászlaja alatt (Jánošík pod Rákócziho zástavou).
A tak je to prezradené! Áno, schyľuje sa k prvému maďarskému vydaniu príbehov a dobrodružstiev Jurka a neskôr Ďura Jánošíka umelecky spracovaných významným slovenským spisovateľom M. Ferkom. Autor kormidluje skúsenou rukou nielen vo vodách historického románu a historickej prózy (okrem spomínaného Svätopluka mu vyšiel aj „Matúš Čák Trenčiansky“, Staré povesti slovenské, Nové povesti slovenské, Kráľovská pomsta, Medzi ženou a Rímom, ale aj v literatúre faktu: Veľkomoravské záhady, Človek a včely a iné. Úspešne si počína aj ako básnik, či autor pútavej literatúry pre mládež - romány: Keby som mal pušku, Keby som mal dievča, Bohatier v býčej koži.
„V uplynulých dňoch sa konalo stretnutie významného predstaviteľa slovenskej literatúry Milana Ferka, autora románu Jánošík, s nemenej významným príslušníkom Slovákov z Pilíša Rudom Fraňom, autorom prekladu románu Jánošík do maďarčiny. Stretnutie sa uskutočnilo v srdečnej a tvorivej atmosfére Klubu spisovateľov v Bratislave. Účastníci stretnutia prerokovali otázky spoločného záujmu (vydať román Jánošík po maďarsky). Konštatovali, že vzájomné vzťahy sú veľmi dobré a majú tendenciu sa ešte viac zlepšovať. Obojstranne dobrú náladu potvrdili podpisom ratifikačnej listiny, ktorá umožňuje, že v najbližších mesiacoch sa dočkáme túžobne očakávaného prírastku na slovensko-maďarskom knižnom trhu i trhovisku - Jánosík Rákóczi zászlaja alatt. Záverom svorne konštatovali, že predpokladajú, že z tohto vzťahu sa urodia aj ďalšie (knižničné) plody.“
Nuž, nám na záver neprichádza povedať viac než: Tešíme sa na krstiny „Jánosik Gyuri“-ho na jeseň v Senváclave.