Súčasťou konferencie Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej základnej národnostnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom bol aj poznávací zájazd pedagógov do Košíc.
Mesto Košice sa svojím významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska neďaleko hraníc s Maďarskom. Od Nového Mesta pod Šiatrom je vzdialené 80 km. Osobným vlakom zo susedného Slovenského Mesta je to 40 minút cesty, objednaným mikrobusom je to hodina pohodlnej cesty.
Nie je teda náhodou, že druhé najväčšie mesto Slovenska je cieľom mnohých výletov žiakov novomestskej školy. Tentoraz si však za cieľ zdokonaliť sa v slovenskom názvosloví rastlinnej ríše a pokochať sa v jej nekonečnej kráse vytýčil učiteľský zbor slovenskej školy z Nového Mesta pod Šiatrom. No a kde to môže obyčajný smrteľník urobiť naraz? Predsa v botanickej záhrade. V spomínanom meste jednu takú, až 56 rokov starú, nájdete. Bola založená v roku 1950 a v súčasnosti sa rozprestiera na ploche 30 ha. Patrí Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, preto ju často označujú aj skratkou BZ UPJŠ.
V areáli BZ UPJŠ sú v skleníkoch s rozlohou 3500 m2 expozície tropickej a subtropickej vegetácie a na ploche 4 ha je expozícia dekoratívnej flóry. BZ UPJŠ sústreďuje svoju činnosť v oblasti edukačnej, výskumnej a kultúrno-spoločenskej. My, učitelia, sme si vybrali naposledy menovanú oblasť a kúpou vstupeniek dostupnej ceny sme si zabezpečili zelenú do obrovských skleníkov. Zima nám veru nebola. Vonku teplota prekračovala rekordné výšky, čo sa ešte znásobovalo vysokým obsahom pary pod skleníkmi. No pohľad na ponúkaný dar prírody nás fascinoval oveľa viac a dočasne pomohol zabudnúť na extrémy počasia. Aktivity botanickej záhrady v kultúrno-spoločenskej oblasti sú totiž orientované na sprístupnenie zbierkového rastlinného fondu, predstavovanie biologickej rôznorodosti rastlinnej ríše, zvýšenie a upevňovanie environmentálneho povedomia návštevníkov k trvalej udržateľnosti a ochrane životného prostredia.
Odborný sprievodca s nami poobchádzal všetky skleníky a opísal mnoho rastlín. Nezabudol spomenúť zvláštnosti niektorých rastlín a poviem vám, nebolo ich málo. Aj o tej najjednoduchšej rastlinke, ktorú nájdeme na každom kroku, sme sa dozvedeli nejakú raritu.. Videli sme mäsožravé rastliny i bambus, ktorý keby každý deň nerezali, by vo svojom prirodzenom prostredí narástol denne aj 90 cm. Videli sme i lekná o priemere asi 80 cm, čo vraj malo zabezpečiť i s pichliačmi na jeho okraji unesenie hoc aj päťkilového dieťaťa. Učarovali nám všelijaké tropické plody, ktoré vidíme nanajvýš v našich supermarketoch. Z obrovských konárov viseli mangá, figy, citróny... Dozvedeli sme sa, že banánové strapce v prvom roku úrody môžu vážiť i 80 kg. Najviac sa nám ale páčili kaktusy. A keď sme sa po poldruha hodine dostali vyšťavení von do areálu botanickej záhrady, čakali nás ešte stále dojímajúce okvetia a lekná krásnych farieb.
Hlad po spoznaní nového sme takýmto spôsobom utíšili, no prirodzený hlad, fungujúci ako biologické hodiny, indikujúce denný polčas, čiže čas obeda, sme si museli uhasiť návštevou jednej z reštaurácií v centre Košíc. Zároveň sme si pozreli i dokonale zrekonštruované pamätihodnosti tohto výnimočného mesta. Veď Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Ďalšie prvenstvo sa spája so športom, veď v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón, o čom svedčí i Námestie maratónca mieru s pamätníkom a menami doterajších víťazov.
Unavení, ale s dobrým pocitom nielen z poznávacieho výletu, ale i z celoročnej práce, vykonanej v prospech napredovania našich žiakov a zveľaďovania slovenského jazyka, sme ukončili školský rok 2005/2006. Príjemný odpočinok si preto každý zaslúži.