Cez prázdninové letné dni sa tradične v Stredných Plachtinciach v rámci „Dňa obce“ konajú tradičné kultúrne a športové podujatia, a to už 12 rokov za prítomnosti početných hostí z partnerskej obce Guta (Galgaguta), ležiacej v Novohradskej župe v Maďarsku, osídlenej pred tristo rokmi Slovákmi. Aj tohto leta prišlo do Stredných Plachtiniec viac ako 70 Slovákov z Guty, aby spoločne s hostiteľmi sa aktívne zúčastnili na bohatom programe.
Na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny, pri vyústení doliny Plachtinského potoka do Ipeľskej kotliny, sa rozprestierajú chotáre troch obcí s rovnakým názvom. Patria do okresu Veľký Krtíš a ležia v blízkosti slovensko-maďarských hraníc. Pokiaľ Dolné a Horné Plachtince vznikli už v polovici 13. storočia, Stredné Plachtince vznikli o dve storočia neskoršie, a to práve z chotárov týchto dvoch obcí v roku 1439. Všetky tri poľnohospodárske obce sa nachádzajú v úrodnej doline a rovnako aj odlesnené chrbty okolitých výšin odnepamäti poskytujú obyvateľom bohatú úrodu ovocia hrozna. A z nich práve najmladšia obec Stredné Plachtince s vyše dvetisíc hektárovým chotárom sa postupným vývojom stala najvybudovanejšia a s najväčším počtom obyvateľov. Ešte v polovici minulého storočia v nej žilo vyše tisíc obyvateľov, teraz však už len šesťsto. Hrebene vrchov na východnej strane troch obcí tvoria historickú hranicu medzi Hontom a Novohradom. Kým susedný chotár mesta Modrý Kameň a Veľký Krtíš patrí historicky do Novohradu, chotár všetkých plachtinských obcí bol súčasťou historického Hontu. Samotné územie Stredných Plachtiniec susedí s katastrami obcí: na juhovýchode s Dolnými Plachtincami, na východe s Modrým Kameňom, na západe s Príbelcami a na severe s Dačov Lomom. V chotári obce sa nachádza aj laznícke osídlenie, kde ešte na niektorých lazoch žijú a hospodária starší obyvatelia obce. Stredné Plachtince sú však známe najmä bohatou materiálnou a duchovnou kultúrou, ktorú predstavuje dodnes zachovaná ľudová architektúra, ľudový odev, najmä ženský kroj, bývanie stravovanie, zvyky, obyčaje, ochotnícke divadlo a bohatstvo tradičných piesní rôznych žánrov. Za zmienku stojí, že sa tu v roku 1922 narodil a vyrastal národný umelec Július Pántik. V súčasnosti tradičný spev a tanec zachováva a šíri na Slovensku veľmi dobre známy folklórny súbor Bažalička. Dobre ho poznajú aj v Maďarsku, kde viackrát vystupoval, najmä zásluhou jeho umeleckého vedúceho Juraja Matiaša a najmä v novohradských obciach obývaných Slovákmi. V čase feudalizmu sa niekoľko rodín z Plachtiniec vysťahovalo do Novohradskej a Peštianskej stolice a na Dolnú zem. Odvtedy napríklad v Sarvaši poznajú Plachtinské hrozno, podobne ako tam dodnes poznajú a spievajú pred tristo rokmi prinesenú pieseň z neďalekej Lentvory, „Na lentvorskom cinteríne“. Významnou súčasťou duchovnej kultúry v obci je evanjelický cirkevný zbor, v ktorom už v minulosti pôsobili významné osobnosti slovenského národného života. Jednou z nich bol aj básnik Samuel Godra, rodák (1807) z Bohuníc pri Pukanci. Ako kaplán a farár pôsobil v Stredných Plachtinciach v rokoch 1841 - 1870 a tam aj roku 1873 zomrel. Bol významným podporovateľom slovenských národno-kultúrnych podujatí, zakladajúci člen a prispievateľ Matice slovenskej a Slovenského gymnázia v Revúcej. Literárne začal pôsobiť pod vplyvom Kollárovej poézie už počas štúdia v Bratislave (1828 - 29). Prvotiny začal publikovať v časopise Českého múzea a v prvom knižnom diele sústredil ľúbostné a vlastenecké sonety. Vydal aj preromantickú novelu z vtedajšieho života s názvom „Zlatovič, příbeh z novejších časů“ a zväzok bájok. Po revolučných rokoch 1849 mu vyšla zbierka zneliek a tri zväzky epigramov. Časopisecky uverejňované verše a satirické básne sústredil v zbierke „Petrenčok“ (petrenec = kopec sena) a z nich práve báseň Petrenčok čerpá z Plachtiniec. Dokumentárne cenný je jeho príspevok o revolučných rokoch 1848-49, v ktorom zachytáva aj účinkovanie Janka Kráľa v okolí Plachtiniec a Príbeliec. Svoje príspevky uverejňoval vo viacerých časopisoch. Samuela Godru pochovali po viac ako štyridsaťročnom pôsobení pri kostole v Stredných Plachtinciach. Jeho pôvodný pomník z okresaného kameňa v tvare trojuholníka v roku 1949 vymenili za nový a opatrili mramorovou doskou.
Cez prázdninové letné dni sa tradične v Stredných Plachtinciach v rámci „Dňa obce“ konajú tradičné kultúrne a športové podujatia, a to už 12 rokov za prítomnosti početných hostí z partnerskej obce Guta (Galgaguta), ležiacej v Novohradskej župe v Maďarsku, osídlenej pred tristo rokmi Slovákmi. Aj tohto leta prišlo do Stredných Plachtiniec viac ako 70 Slovákov z Guty, aby spoločne s hostiteľmi sa aktívne zúčastnili na bohatom programe. Popri vystúpení folklórnych súborov, futbalovom zápase Stredné Plachtince - Galgaguta (1:1), spoločnom posedení pri poľovníckom guláši pripravenom z receptu domácich a rybacej polievke (halászlé) varenej Guťanmi. Významným duchovným podujatím bola slávnostná bohoslužba, kde v evanjelickom kostole okrem domáceho farára a seniora Jaroslava Ďuriša, kázal generálny biskup ECAV na Slovensku Július Filo a domácim veriacim a hosťom z Guty sa prihovoril aj gutský farár Szabolcs Fuke. Počas bohoslužieb sa v kostole nábožným spevom predstavil aj gutský cirkevný spevokol. Hlavným kuchárom pri kotlíku rybacej polievky bol predseda Slovenskej samosprávy v Gute Pavel Balašovič. Doterajšiu spoluprácu a partnerstvo pre budúce obdobie prerokúval starosta Stredných Plachtiniec Ján Naď so starostom Guty Lászlóm Orgovánom. Mal som možnosť sedieť pri stolovaní s viacerými guťanskými Slovákmi, napríklad s Jánom Imrom, Štefanom Martínim a Annou Puškeľovou a schuti sa s nimi porozprávať v rodnej reči. Napríklad súkromný chovateľ väčšieho stáda oviec a kôz 53-ročný Štefan Martíni sa mi zdôveril, že keď nastupoval ako prváčik do školy po maďarsky ešte nevedel. Menšia skupina Guťanov navštívia aj rodinné múzeum v obci Pôtor. Celé oslavy obce Stredné Plachtince boli spojené a niesli sa hlavne v znamení slávnostného otvorenia a vysvätenia obecného „Múzea Samuela Godru“. Toto múzeum s regionálnym dosahom je umiestnené v budove bývalej evanjelickej fary, na rekonštrukciu ktorej prispela sumou 6000 EUR partnerská Durínska evanjelická cirkev v Nemecku. Autorom jednotlivých expozícií je miestny zberateľ a etnograf Ján Mäsiar, ktorý takmer štyridsať rokov zbieral exponáty do novootvoreného múzea. Vo viacerých miestnostiach bývalej fary a jej priľahlých objektoch okrem expozícii zo života, tvorby a diela Samuela Godru sú v ďalších miestnostiach a priestoroch inštalované predmety, náradie a náčinie používané v minulosti v roľníckych gazdovstvách a domácnostiach Plachtinčanov. Napríklad jedna miestnosť je venovaná bývaniu v minulosti, v ďalších sa predstavujú tradičné vinohradníctvo a včelárstvo. Samostatnú časť tvorí paleontologická a mineralogická zbierka Jána Mäsiara, ktorú desaťročia zhromažďoval v okolí Plachtiniec a Príbeliec. Na otvorení Múzea Samuela Godru sa zúčastnilo množstvo domácich účastníkov a hostí. Pásku múzea prestrihol a múzeum vysvätil generálny biskup ECAV prof. ThDr. Július Filo. Mottom novootvoreného múzea je „Kto nepozná minulosť, ťažko mu je žiť súčasný život“. Na budúci rok zavítajú Strednoplachtinčania do Guty s futbalistami a folklórnym súborom.