12. augusta v kultúrnom dome v Ďurku (Galgagyörk) usporiadal záverečný večierok svojej sezóny miestny spevácky súbor. Speváčky sa činili okolo slávnostne prestretých stolov, kým muži vo vedľajšej miestnosti vtipkovali. Na nádvorí sa pripravoval perkelt a vôňa pečeného mäsa postupne prilákala každého ku stolu.
Umelecký vedúci súboru Daniel Végh vo svojom pozdravnom príhovore pripomenul: „Len spoločnou prácou sa dajú dosiahnuť takéto úspechy, aké sme my dosiahli za dva roky od nášho založenia. Spevokol sa pripravuje na Slovenskú celoštátnu antológiu, ktorá sa bude konať 7. októbra v Tatabáni, a verím že sa vrátime domov so zlatým kvalifikačným stupňom“.
Počas večere sa ujala slova aj vedúca miestnej slovenskej samosprávy Monika Szabadošová Szabová, ktorá odovzdala súboru strieborný tanier a poďakovala mu za vystúpenia na rôznych podujatiach v slovenských obciach. Starosta obce Ján Matejčok tiež gratuloval spevokolu k úspechom a v mene vedenia obce ponúkol prostriedky na spoločný výlet. Po večeri sa v rukách učiteľa Lászlóa Lőrika zrazu objavila harmonika a v sále zazneli krásne piesne a melódie. Súbor v Ďurku - ako mi povedal Daniel Végh - vznikol v roku 2004, jeho členovia spievajú slovenské i maďarské ľudové piesne. „Naším cieľom je aj zachovanie slovenských piesní a slovenčiny, veď v ďurčianskej škole sa deti ešte učia materčinu. Pokúšame sa tieto piesne prezentovať na čo najvyššej úrovni. Súbor už v prvom roku svojej existencie získal na celoštátnej slovenskej antológii v Tatabáni-Bánhide strieborný stupeň, na ktorý sme veľmi hrdí. Pozývajú nás do okolitých obcí na rôzne podujatia, a keď nie sme na ceste, pripravujeme sa a zdokonaľujeme v speve. Počas uplynulých dvoch rokov nás často hodnotili pozitívne, ale aj negatívne. Z toho sa môžeme a máme učiť a zdokonaľovať a tak pokračovať v práci.“
Výsledky celoštátnych antológií odzrkadľujú spoločnú a namáhavú prácu členov spevokolu. Milka Czebová Kochanová má za úlohu zozbierať a upraviť slovenské piesne. Pani učiteľka - ako ju volá každý - je pitvarošskou rodáčkou: „Doteraz sme spievali piesne z hornej časti povodia Galgy, a to od Balašských Ďarmôt až po Asód, kde sa zachovali slovenské ľudové piesne, ktoré zozbieral Štefan Lami. Z jeho zbierky sme si vybrali celú kyticu. Dolná časť Galgy siaha od Asódu až po mesto Tura, odkiaľ pochádzajú naše maďarské piesne zo zbierky Márie Mackovej. Chceli by sme spracovať aj slovenské piesne z Dolnej zeme a maďarské zo Satmárskej župy.“ Spevokol má 16 členov, najmladšou je vysokoškoláčka Andrea Kováčová. Na otázku, ako sa dostala do tohto kolektívu, mi povedala, že pôvodne sa chcela prihlásiť do tanečnej skupiny, ale keďže záujemcov bolo málo, tanec vymenila za spev.
- O súbore som už počula predtým, aj som ho videla na rôznych podujatiach. Niektoré piesne som už poznala. Slovenské piesne som si pamätala zo základnej školy. Po slovensky viem málo, pamätám sa však, že moja starká sa rozprávala po slovensky s prababkou. Veľmi rada sem chodím, aj keď členovia patria k staršej generácii, rada spievam a neviem si predstaviť svoj život bez nich. Moje kamarátky to nedokážu pochopiť, hoci som ich už neraz lákala, ale prihlásiť sa nechcú.
Alžbeta Petriová Matejčoková patrí medzi zakladateľky spevokolu. Rada chodí na nácviky, keďže sú príležitosťou pohovoriť si aj o svojich problémoch. Prezradila mi, že aj doma si rada zaspieva: „Spievame nielen piesne, ktoré poznám, ale aj nové. Dnes večer sa náramne dobre cítime, navarili sme si dobrú večeru, z domu sme priniesli koláčiky a už nám chýba len dobrá hudba, aby sme sa aj zabavili.“