Pravú svadobnú náladu, krojovaný sprievod, zákusky a pestrý kultúrny program pripravili obecné zastupiteľstvo, miestna slovenská samospráva a Folklórny spolok Zelený veniec pre záujemcov, ktorí v poslednú októbrovú sobotu zavítali do Ečeru.
V tento prekrásny jesenný deň odovzdali do prevádzky a požehnali miestny oblastný dom. Na podujatie zavítali hostia z Malej Tarče, Veľkej Tarče, Maglódu, Šóškútu, Cinkoty, Večéšu, Újhartyánu a Budapešti.
Po sprievode tanečníkov sa hostia zhromaždili na nádvorí obnoveného sedliackeho domu na Zrínyiho ulici, aby si vypočuli slová katolíckeho farára Sándora Szabóa: „Požehnáme dnes dom, ktorý predstavuje miestne tradície a prostredníctvom ktorého môžeme dôkladnejšie spoznať našu minulosť. Tento pekne obnovený dom sa podobá na niekdajšie príbytky, ktoré poznám nielen z dobových fotografií a malieb. Predstavme si, aká bola ich minulosť. Obyvatelia týchto domov tvorili jednu spoločnosť, navzájom sa poznali, rovnako zmýšľali, mali spoločné radosti a starosti. Lebo v niekdajšej dedinke, ktorá mala roku 1842 735 obyvateľov, žila svorná komunita, v stredobode ktorej stáli predovšetkým ľudia. Mali jeden spoločný domov, tým bol kostol, v ktorom sa pravidelne stretávali a počúvali vznešené slová Svätého písma. Otázkou je, čo dokážeme zachrániť z tohto dedičstva, nakoľko sa nasledujúce generácie dozvedia, ako žili a čo robili ich predkovia. Tento dom nám pripomína spôsob ich života, ako spolucítili s druhými a držali sa za ruky aj v ťažkých chvíľach. Porozmýšľajme nad tým, čo z toho ostalo. Mali by sme sa učiť od nich, možno by tak opekneli aj naše všedné dni,“ povedal miestny farár S. Szabó a požehnal budovu novej národopisnej zbierky.
Po slávnostnom akte na nádvorí domu nasledoval kultúrny program, ktorý moderovala Katarína Aszódiová. Prítomných pozdravil starosta Ečeru István Harazin. Po ňom sa ujala slova podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelka Rybová, ktorá povedala: „Ja som si spomenula na svoje vlastné korene, človek sa tu cíti ako doma... vôňa, malé okná, vankúše, náradie... nám pripomínajú naše detstvo. Ečerčanom prajem, aby zodrali nielen kamenné schody kostola, ale aj prah tohto domu, aby nielen zachovávali vystavené exponáty a krásne kroje, ale aby tu ožil ozajstný spoločenský život, aby ukázali svojim potomkom, ďalším pokoleniam, ako sa kedysi žilo a naučili ich, ako majú žiť.“
Ečerčanom k prekrásnej národopisnej zbierke zagratuloval aj riaditeľ Verejnoprospešnej spoločnosti služieb a nehnuteľností Legatum, zástupca riaditeľa župných múzeí a Múzea M. Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraj Ando: „Zďaleka prichádzajúceho hosťa obyčajne zavedieme do miestneho múzea, do oblastného domu, či národopisnej zbierky, kde mu hrdo predstavujeme svoju minulosť. Ukážeme mu staré predmety, ktoré naši predkovia používali pred sto rokmi, zažltnuté fotografie, biblie, v ktorých sú napísané rodinné údaje, listiny so zápisom významných udalosti, atď... Sme členmi EÚ, ale nesmieme zabúdať ani na našu regionálnu kultúru. Každý sa nejakou formou viaže k svojej minulosti, pôvodu a lokálnej kultúre. Keď si zariadime oblastný dom, staviame nie pomník, ale budujeme budúcnosť, podávame dôkaz, že aj tu žili Slováci,“ povedal.
Medzi pozvanými hosťami organizátori privítali riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS Katarínu Királyovú, kurátorku Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku Gizelu Molnárovú, predsedníčku Slovenskej samosprávy v Ečeri Máriu Šošoviczovú, ako aj starostov okolitých obcí.
Históriu domu, v ktorom zriadili múzeum, nám priblížil vicestarosta, predseda Folklórneho spolku Zelený veniec v Ečeri Ondrej Csaba Aszódi: „Spomenutý sedliacky dom bol postavený v rokoch 1830-1840, jeho majiteľom bola slovenská rodina Merczelovcov. Ich potomkovia - Slehovskovci, Horvátovci, Žilinskovci a Trepákovci - sa osobne zúčastnili osláv. Samozrejme, starodávny sedliacky dom z času na čas zmodernizovali, každá generácia na ňom niečo spravila. Pred niekoľkými rokmi sa majiteľmi stali Bakóovci, od nich kúpila v roku 2004 dom miestna samospráva a to vyslovene so zámerom vytvoriť v ňom národopisnú zbierku. Vtedy sa začalo jeho obnovenie, vlastne rekonštrukcia domu do pôvodného stavu. Obnovili ho za príkladnej spolupráce celej dediny a jeho prevádzkovateľom je miestna slovenská samospráva,“ povedal hlavný organizátor podujatia Ondrej Csaba Aszódi, ktorý poďakoval všetkým za obetavú prácu. Po jednom vymenoval podporovateľov projektu, aj tých, ktorí natierali okná, dvere, dali do poriadku maštaľ, atď… Vyzdvihol členov klubu dôchodcov, ktorí im radili pri zariaďovaní izieb. Mladší členovia tanečného súboru zase upravili dvor a gang. S radosťou sa zmienil o tom, ako oduševnene darovali ečerské rodiny starodávne chránené predmety, ako chodili po povalách a komorách, kým sa podarilo takto pekne zariadiť dom, na ktorý sú hrdí a ktorý im pomôže stať sa ozajstnými lokálpatriotmi. Múzeum s obrovským nádvorím poskytne priestor pre spoločenské podujatia, i pre rodinné oslavy, takže Ečerčania v ňom budú môcť stráviť veľa pekných chvíľ.
V pestrom kultúrnom programe vystúpili všetky štyri tanečné skupiny Folklórneho spolku Zelený veniec z Ečeru, Tanečný súbor Panónia z Malej Tarče a Folklórny súbor Rece zo Szomolye. O dobrú náladu sa postarala dychovka z Újhartyánu.
V tento deň usporiadali Ečerčania tradičný sviatok zákuskov, tzv. Sladkú sobotu. Do súťaže v pečení tradičných zákuskov, v ktorej prevládli herovke, koláče z kysnutého cesta, šišky a tvarožníky, sa prihlásilo 17 účastníkov. Trojčlennej porote najlepšie chutilo sadlové cesto, lekvárové rohlíky Ečerčanky Evy Kuruncziovej.
Vytvorenie národopisnej zbierky v Ečeri finančne podporili: ÚNEM, CSS, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny v Maďarsku, Legatum Kht, Samospráva obce Ečer, Slovenská samospráva v Ečeri, Folklórny spolok Zelený veniec, Spolok pre rozvoj Ečera, Samospráva Peštianskej župy a podniky: Gaszler, Fuvartransz a Grass Kft.