Celoštátna cudzojazyčná knižnica (OIK) v Budapešti usporiadala v polovici decembra konferenciu, zámerom ktorej bola prezentácia činnosti knižníc, archívov a dokumentačných centier, ktoré sú inštitúciami celoštátnych menšinových samospráv, ako aj výmena skúseností v tejto oblasti.
Prítomných privítali generálna riaditeľka hostiteľskej inštitúcie Ibolya Menderová a vedúca Národnostného a dokumentačného oddelenia Zsuzsanna Lukácsová, ktorá bola moderátorkou akcie. Vyslovila radosť z toho, že napriek paralelnej porade knihovníkov a množstvu národnostných akcií spojených s Dňom menšín a blížiacimi sa sviatkami, odborníci a záujemcovia o knihovedu prejavili o konferenciu pozoruhodný záujem.
V doobedňajšom bloku históriu 1600-ročného arménskeho písomníctva predstavil prítomným predseda Zväzu Arménov v Európe Alex Avanesian, ktorý ako redaktor Maďarského rozhlasu zároveň informoval o budúcnosti národnostných rozhlasových relácií. Prehľad poľských zbierok podal predseda Celoštátnej poľskej samosprávy Konrad Sutarski, ktorý zdôraznil, že okrem veľkých knižníc značným fondom poľských publikácií disponujú aj rôzne občianske organizácie a súkromné osoby. O činnosti Celoštátnej rómskej knižnice, archívu a zbierke dokumentov, vytvorenej na báze knižných darov hovoril pracovník inštitúcie Tibor Varga.
Celoštátne inštitucionálne zázemie knihovníctva a dokumentácie Slovákov v Maďarsku, ktoré bolo vybudované od roku 2003, priblížila prítomným riaditeľka Slovenského dokumentačného centra Anna Szabadosová. Popri prehľade trojročnej histórie sa podrobne zmienila o základných úlohách centra. Vykonáva jednak funkciu knižnice, v ktorej sa nachádzajú diela od beletrie po odbornú literatúru o Slovákoch v Maďarsku, resp. autormi ktorých sú príslušníci slovenskej národnosti v Maďarsku. Zbierka obsahuje okrem tlačených materiálov aj digitálne a audiovizuálne pramene, veľkej obľube sa tešia v kruhu výchovno-vzdelávacích inštitúcií a slovenských klubov najmä rozprávky a filmy na video- a DVD-nosičoch. Záujemcovia si však nájdu v dokumentačnom centre aj publikácie z oblasti metodiky, folklóru, rukopisy vedeckých prác a dôležitou zložkou je aj fond periodík. V záujme uľahčenia a urýchlenia procesu vypožičiavania od minulého roku majú k dispozícii knižničný katalóg na internete. Ďalšou oblasťou činnosti - ako uviedla A. Szabadosová - je digitalizovanie zvukových materiálov a fotografií partnerských inštitúcií, archivovanie ktorých je dôležité hlavne preto, lebo tieto materiály už za krátky čas môžu byť nepoužiteľné. Slovenské dokumentačné centrum sa aktívne zapája aj do vydávania a distribúcie publikácií Celoštátnej slovenskej samosprávy. Každé dva roky usporadúva poradu pre knihovníkov inštitúcií, ktoré sú v jednotlivých regiónoch a obciach zodpovedné za šírenie tlačeného slova v kruhu Slovákov v Maďarsku. Záverom riaditeľka SDC konštatovala: Túto prácu vykonáva ako knihovníčka čo najpresnejšie, lebo je to jej profesia a ako Slovenke v Maďarsku jej veľmi záleží na zachovávaní písomného dedičstva Slovákov v Maďarsku.
Poobedňajšie prednášky boli venované knižniciam a knižnej kultúre Srbov, Ukrajincov a Nemcov v Maďarsku. Prednášali Kornel Novaček Vojnić, Jaroslava Hartyányiová a Monika Ambachová. Na sprievodnej výstave si účastníci konferencie mohli pozrieť okrem publikácií jednotlivých národností aj emailové písmená arménskej abecedy od Imoly Lázárovej.