Účastníci výročného zasadnutia Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov hodnotili svoju minuloročnú činnosť. Stretnutie slovenských aktivistov spod Pilíša s dlhoročnou tradíciou bolo tentokrát celkom netradičné.
Konalo sa prvýkrát v Pilíšskej Čabe, a to vôbec nie náhodou alebo kvôli nejakému rotačnému systému. Išlo totiž o zriedkavú akciu s oslavou domáceho slovenského písaného slova, v rámci ktorej sa konal krst novučičkej zbierky, knižného debutu miestneho dvojjazyčného ľudového básnika Antona Drevenku.
Podujatia ZRKSPS, Slovenskej samosprávy a Slovenského klubu v Pilíšskej Čabe, usporiadaného v miestnej kapitule Iosephinum, sa zúčastnili o. i. mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR Juraj Migaš, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, miestny starosta Péter Kasza a predseda ZRKSPS Jozef Havelka.
V úvode stretnutia vystúpil miestny aktivista, „vševed“ Július Kučera, ktorý privítal aj prítomných starostov obcí z pilíšskeho regiónu, delegáciu z družobnej obce Veľký Lapáš, predstaviteľov Matice slovenskej zo Štúrova a ďalších hostí. Rečník sa stručne zmienil o minulosti a súčasnosti Pilíšskej Čaby, ako aj o stykoch tunajších Slovákov s krajanmi v zahraničí. Po príhovoroch celého radu hostí gymnazistka Linda Bučánska predniesla ukážky z básnickej tvorby A. Drevenku. Na záver sa účastníci podujatia zišli pri prestretom stole.
J. Kučera na margo tvorby pilíščabianskeho ľudového básnika poznamenal: „Vieme, A. Drevenka síce nie je Sándor Petőfi ani Attila József, ale aj to dobre vieme, že on je náš a teda pre nás tak trochu predsa je S. Petőfim a A. Józsefom“. V jeho veršoch sa odráža úcta a láska k ľuďom a ich práci, ako aj vrelý vzťah k rodnému kraju. Píše preto, aby objavil a tlmočil čo najviac krás života.
A. Drevenka (nar. r. 1929) sa vyučil za strojného zámočníka, spočiatku pracoval ako pohraničník, r. 1959 začal diaľkovo študovať na Strednej škole baníckej v Ostrihome a po jej absolvovaní pôsobil na viacerých miestach ako vedúci pracovnej čaty. Poézii sa pravidelnejšie začal venovať až po odchode do dôchodku. Je potešiteľné, že v poslednom čase píše popri maďarských čoraz častejšie aj slovenské básne.
LuNo-Archív:
http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3796
http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=201