Lúka plná kvetov ● Súbor Bažalička je nositeľkou tradícií
Hontianske obce Plachtince a Príbelce vo Veľkokrtíšskom okrese sú známe popri nesmiernej pracovitosti a usilovnosti miestnych obyvateľov najmä tým, že ľudia si tu do dnešných čias vážia a udržiavajú ľudové tradície.
Ich nositeľmi sú popri starších aj najmladšie generácie chlapcov a dievčat, ktoré svoje nadanie prejavujú predovšetkým spevom, tancom a typickým krojom ako aktívni členovia folklórneho súboru. Ľudová slovesnosť, autentický hontiansky folklór a ochotnícke divadlo majú v tunajších obciach dlhoročnú tradíciu. Nie náhodou sa v týchto podmienkach narodili a vyrástli umelci ako Július Pántik, Štefan Kvietik, Milan Kňažko... Ako sa vraví, dar od Boha - talent, dostalo v tomto prostredí aj veľa obyčajných ľudí, ktorí dodnes vynikajú spevom, hudbou, tancom a rozprávačskými schopnosťami. Aj keď mnohé zvyky už zapadli do zabudnutia, ale svadby, krstiny, bohoslužby, zábavy a večierky nesú v Plachtinciach a Príbelciach dodnes znaky tradičnej kultúry svojich predkov. V Plachtinciach ešte prednedávnom bolo po bohoslužbách možné vidieť pestrofarebný krojovaný sprievod za hlasu kostolných zvonov. Najprv si dievčatá v bielom zaradili pred seba malé deti, za nimi šli mladé nevesty v čepcoch, za ktorými kráčali mladé ženy obuté vo vŕzgavých čižmách, až potom najstaršie ženy. Sprievod, ktorý išiel dedinou, uzatvárali mládenci a starší muži a len potom sa všetci rozišli do rodinných domov v dedine a na vzdialenejších lazoch. Nie je náhodou, že dokumentárny film „Plachtinská svadba“ (1972) režiséra Martina Ťapáka pre jeho historickú hodnotu, viackrát odvysielala Slovenská televízia. Účinkovali v ňom poprední slovenskí herci, medzi nimi miestni rodáci J. Pántik a M. Kňažko.
Plachtinská dolina, Dolina, Stredné Plachtince - dedinka môjho detstva, pánu Bohu za chrbtom, jeden z najzabudnutejších kútov, ale zároveň i najkrajších v republike - napísal v príhovore s titulkom „Rodnej dedine“ národný umelec Július Pántik v monografii: „Stredné Plachtince - história a súčasnosť“, ktorá vyšla až po jeho smrti v roku 2006. Je zaujímavé, že starší Hornoplachtinčania aj dnes svoju dedinu často volajú iba Dolina. O Plachtinčanoch sa právom hovorí ako o spevavom stvorení. V Stredných aj v Horných Plachtinciach mal spev v rámci kultúry najväčšie zastúpenie. Spievalo sa všade, okrem kostola, doma, na ulici a pobožne i na cintoríne. Spev sa niesol každú nedeľu pri prechádzkach dievčeniec dedinou, za ktorými išli chlapci s harmonikou, pri „vrtení“ na Veľkom moste. Počas zimných mesiacov bez spevu sa nemohli usporiadať priadky, páračky, krstiny, svadby a výročné hostiny. - Spievalo sa v škole, kde spev bol jeden z najdôležitejších predmetov. Zaslúžili sa o to najmä učitelia Ján Bibza a Július Ďurinka, ktorí sami boli vynikajúci speváci. V minulosti oficiálne súťaže v speve neboli, súťažilo sa však na svadbách pri spievaní „poza stoly“. Bez diplomov a ocenení boli vtedy známi speváci Zuzana Horniaková-Ferová, Mária Zaťková-Marková, Anna Belicová-Baliková, Anna Baliková-Vaňková. V prvej okresnej súťaži v speve ľudových piesní „Krása života“ zvíťazili Zuzana Ferová a Mária Marková. Osobitné postavenie mali „plačky“, s ktorými úspešne v rozhlase a televízii vystupovali Mária Jardeková-Čeláková a Mária Matiašová-Ďurková. Spoločne ženy so Stredných a Horných Plachtiniec vystupovali v zborovom speve na Podpolianskych slávnostiach v Detve a na festivale vo Východnej - zdokumentoval začiatky plachtinského spevu Mgr. Ján Horniak.
V takejto priaznivej ľudovo-umeleckej klíme vyrastal rodák z Horných Plachtiniec Juraj Matiaš (57), dnes už významný regionálny folklorista ktorý pracuje ako vedúci Novohradského osvetového pracoviska vo Veľkom Krtíši. Počas jeho mládeneckého veku bolo v dedine, kde vyrastal, udržiavanie ľudových tradícií a tradičný spôsob života ešte bežným javom. Do roku 1977 pracoval na miestnom družstve ako zootechnik a odvtedy už ako profesionálny osvetový pracovník. S folklórom začínal v rodisku v súbore „Plachtinčan“ a vo Veľkom Krtíši v súbore „Krtíšan“, a to ako tanečník, organizačný vedúci a umelecký vedúci, pôsobil do roku 1990. Medzi tým založil roku 1977 v Plachtinciach detský folklórny súbor „Krôčik“, ktorý viedol celé štvrťstoročie. Tento súbor sa pod jeho vedením štyrikrát prebojoval na celoštátny festival a vždy získal jednu z hlavných cien. Viackrát vystúpil aj v televízii. V detskom súbore si pripravil základ pre terajší úspešný folklórny súbor „Bažalička“, ktorý sa stal významným reprezentantom hontianskeho folklóru. Súbor Bažalička je zložený nielen z účinkujúcich zo Stredných a Horných Plachtiniec, ale aj zo susednej dediny Príbelce. Podobne ako obidvoje spomínané Plachtince aj Príbelce so šesťsto obyvateľmi, ležiac iba za kopcom, majú v ľudových tradíciách veľa spoločného. Aj tu sa osobitosťou vyznačuje najmä ženský kroj. Príbelce sú významné aj tým, že sú rodiskom a pôsobiskom významných slovenských osobností. V roku 1780 sa tu narodil historik a etnograf Ján Čaplovič, pôsobil tu publicista a politik Viliam Paulíny-Tóth, historik Daniel Petian, básnik a revolucionár Ján Rotarides, u ktorého sa v revolučných rokoch 1848 zdržiaval aj básnik Janko Kráľ. Na bohatom kultúrnom dedičstve sa rozvíjal aj príbelský folklór, kde jeho reprezentantom bol súbor „Bažalička“. V roku 1995 Plachtinčania mali súbor s názvom „Staričianka“ a Príbelčania „Bažalička“. Spojením si sa rozhodli pre príbelský názov. - V roku 1995 som dostal ponuku pripraviť na festival vo Východnej do záverečného programu „Koleso“ s dievčatami. Podarilo sa mi získať 18 dievčat, ktoré na tomto festivale zožali veľký úspech. O rok neskôr som pribral aj chlapcov a na krajskej prehliadke v Handlovej „Bažalička“ zvíťazila a tak nás odporučili na celoštátnu prehliadku. V roku 1997 sme sa umiestnili medzi prvými šiestimi a odvtedy som zapojil do súboru aj staršie ženy, navyše s ľudovými rozprávačkami. Takto vznikol pred desiatimi rokmi plnohodnotný folklórny súbor, v ktorom dnes účinkuje viac ako 40 folkloristov a z nich 14 mužov, - s uspokojením konštatoval jeho umelecký vedúci Juraj Matiaš.
Keď roku 1998 spoločne dospelí k žiadanému zloženiu súboru, začali nacvičovať náročnejšie tanečno-spevácke pásma. Už v tom istom roku nacvičili a predstavili sa „Priadkami“, s ktorými sa roku 2000 na celoštátnej prehliadke v Rimavskej Sobote stali laureátmi nositeľov tradícií. O tri roky neskôr sa tretíkrát prebojovali na celoštátnu prehliadku v Liptovskom Mikuláši s programom „Príde vesna aj letnice“. Táto prehliadka sa koná každé tri roky a tak v roku 2006 na celoštátnej prehliadke v Dubnici nad Váhom opäť zvíťazili s pásmom „Priadky“. Okrem súťažných prehliadok folklórny súbor „Bažalička“ pravidelne vystupuje na domácich festivaloch vo Východnej a Detve i v Bratislave na večeroch autentického folklóru. Dobre ich poznajú aj krajania na Dolnej zemi, najmä v Maďarsku a v Srbsku. V Maďarsku absolvovali niekoľko vystúpení. Mali ich možnosť spoznať v Budapešti, Banke, Veňarci, Teranoch a Gute (Galgaguta), a to na niektorých miestach aj viackrát. Tohto roku vystúpili aj na stretnutí Slovenská gazdinka. Vystupovali v Srbsku v Báčskom Petrovci a v Bielom Blate. Juraj Matiaš sa často ako odborník objavuje v rôznych porotách na podujatiach, ktoré v slovenských menšinových obciach v Maďarsku organizuje Zväz Slovákov v Maďarsku a iné krajanské organizácie. Folklórny súbor „Bažalička“ dal impulz aj k nadviazaniu priateľských vzťahov obce Príbelce a srbskej obce Biele Blato, obývanej Slovákmi. - Za úspech považujem, že sme dokázali stmeliť v súbore účinkujúcich z troch našich dedín a do repertoáru zaradili aj humorné scénky s ľudovými rozprávačkami. Tejto úlohy sa výborne zhostili Mária Kropáčová a Mária Tomaškinová, ktoré čerpajú námet zo skutočných veselých udalostí, ktoré sa stali v našich dedinách. Momentálne máme rozpracovaný program „Jarné vodochody“. Zatiaľ nám vyšla CD platňa s názvom „Rozmarín zelený“. Mojim snom je pripraviť pásmo „Príbeľské fašiangy“, ale zatiaľ nám chýba gajdoš, ako aj udržať doterajšiu úroveň súboru a vydať ďalšiu CD platňu, - povedal Juraj Matiaš. Folklórny súbor „Bažalička“ má spracovaný široký repertoár programu pre celoročné vystúpenia. Sú to predovšetkým pásma: Príde vesna aj letnice, Priadky, Zvyky pri stavaní májov, Regrúti, Dožinky, Svadobné zvyky a obyčaje, Vianočné koledy...
Cez tohtoročné veľkonočné sviatky Slovenská televízia opäť odvysielala v programe „Hontianska jar“ zvyky a obyčaje týchto obcí, kde základ tvorili účinkujúci zo súboru „Bažalička“. V programe vystúpila aj dlhoročná odborníčka na folklór Ľuba Pavlovičová-Baková, ktorá celé polstoročie navštevovala Plachtince. Dodržanie tradícií a celkový kolorit Plachtiniec označila ako lúku plnú kvetov. Pri zachovávaní kultúrneho dedičstva predkov folklórnemu súboru podľa svojich možností vychádzajú v ústrety aj obecné úrady.