Ľubozvučná ľudová hudba a tanec priťahovali ľudí na športové ihrisko pri Osvetovom stredisku na Marczibányiho námestí, kde sa 23. júna konal tradičný Národnostný deň - juniáles deviatich obvodných menšinových samospráv.
Ako sme sa presvedčili, prilákal aj takých ľudí, ktorí sa na podobné národnostné akcie vopred nechystajú. Ľudí sem lákala nielen hudba, ale aj vôňa všelijakých dobrôt, ktoré ponúkali v stánkoch menšinových samospráv. Veď menšinové zbory sa chceli popýšiť nielen svojou svojráznou kultúrou, ale aj národnými jedlami - ochutnávkou rôznych špecialít. Každá národnosť ponúkala to najchutnejšie zo svojej kuchyne.
Organizátori národnostného juniálesu pripravili mimoriadne bohatý program a každá veková skupina si našla to svoje. Pre najmenšie deti boli postavené stánky plné rôznych hračiek, staršie deti si mohli precvičiť svoje fyzické i mentálne schopnosti. Spolu s dospelými sa mohli kochať v maratónnom štvorhodinovom kultúrnom programe. Nehovoriac o stánkoch, ktoré boli ozajstnou pastvou pre oči... Tradičné jedlá, chute a vône - obrazne povedané - boli spojivom s minulosťou a zároveň odkazom do budúcnosti národností žijúcich nielen v II. obvode Budapešti.
Na priestrannom javisku sa od 10. do 14. hodiny striedali národnostné kultúrne telesá a v rytme dobrej hudby sa zvŕtali šikovní tanečníci. Slovákov reprezentoval Folklórny spolok Lipa, ktorého vedúcou je Monika Szelényiová a umeleckou vedúcou Eva Szilágyiová Šubová, ktorá zaspievala kytičku zemplínskych ľudových piesní. Tanečníci predniesli slovenské tance z Maďarska a zo Slovenska. Sprevádzal ich kapela Kóborzengő pod vedením Kláry Erdélyiovej. Žiaľ, zlý osud postihol jednu našu tanečnicu, ktorej sa počas tanca natrhla šľacha.
Za Slovenskú menšinovú samosprávu II. obvodu Budapešti boli hostiteľmi Júlia Horváthová a Jozef Klausz, ktorí na privítanie ponúkali hosťom pravú borovičku. Pred slovenským stánkom stál najdlhší rad, keď sa rozniesol chýr, že tu podávajú pravé slovenské strapačky. Halušky mali správnu veľkosť, bryndza rozvoniavala po celom ihrisku a slaninka bola ružová a chrumkavá. Slovom, naozaj boli fantastické. Mnohým sa neušlo, napriek tomu, že bolo pripravených 100 porcií!
Kto bol po výdatnej a pestrej gastronomickej ochutnávke zvedavý na to, aký je jeho momentálny zdravotný stav, mohol sa o tom hneď na mieste presvedčiť. Na okraji ihriska stál zdravotný stánok. Mladé a šarmantné zdravotné sestry merali záujemcom krvný tlak a hladinu cukru. Smelší sa opovážili pozrieť sa pravde do očí, ale výsledky nám neprezradili.
Dobrá nálada, výborná atmosféra, vynikajúce pochúťky, stretnutia s priateľmi charakterizovali celé podujatie. Národnostným kultúrnym telesám, dobrej hudbe a kuchyni sa podarilo vyplniť kúsok prázdneho miesta v srdciach divákov i vo svojich vlastných. Nehovoriac o tom, že takéto akcie bez akýchkoľvek jazykových prekážok posilňujú spolupatričnosť, vzájomnú solidaritu, uctievanie národnostných kultúrnych hodnôt, ktoré vytvorili ich naši predkovia.