Santov - Žemberovce ● Družobné kontakty a folklór pod skalami
29. júl sa určite zapíše do histórie obce Santov veľkými písmenami. V tento deň bola totiž podpísaná dvojstranná dohoda o spolupráci v oblasti spoločenského a hospodárskeho života medzi Santovom a obcou Žemberovce na Slovensku.
Naša obecná samospráva už dávnejšie plánovala nadviazať kontakty s obcou na Slovensku. Na návrh miestneho aktívneho Slováka Ladislava Malého sme sa vybrali po stopách zemianskej rodiny Barossovcov, kedysi zemepánov územia, na ktorom sa nachádza naša dedina. Takto sme sa dostali do Žemberoviec, kde starostka obce Ing. Jana Staňová s nadšením prijala našu iniciatívu - vítal účastníkov slávnostného zasadnutia zastupiteľských zborov dvoch obcí a pozvaných hostí starosta Santova Mikuláš Kollár.
Aj my sme už v minulosti uvažovali o nadviazaní partnerských vzťahov s prihraničnou obcou v Maďarsku... Bola by som nesmierne rada, keby sme spoločne nadviazali na všetko dobré, čo naše krajiny spája. Keby sme ďalej uvážlivo rozvíjali všetko to, čo upevňuje stabilitu v stredoeurópskom priestore... Potrebujeme kultúru a duchovný život, ktoré nás budú napĺňať a usmerňovať. Kultúra je nám nielen oporou a posilou pri zachovávaní našej kultúrnej identity, ale aj hrádzou proti devastujúcim, nekultúrnym prúdom zvonku. Som presvedčená, že podpísaním partnerskej zmluvy vytvoríme dostatočný priestor na vzájomné spoznávanie a užšiu spoluprácu - uviedla starostka zo Slovenska a krátko predstavila obec Žemberovce. Nachádza sa neďaleko Levíc a bola obývaná už v ranom stredoveku. Najväčšími zemepánmi dediny boli Zsemberyovci (mimochodom, príslušník tejto rodiny žije v súčasnosti práve v Santove) a Barossovci, ktorí dali postaviť v 18. storočí rímsko-katolícky kostol, ktorý dodnes pôsobí v Žemberovciach.
Práve rod Barossovcov spája obidve osady, pretože príslušník tejto rodiny Pál Baross sa v druhej polovici 19. storočia usadil v Santove. Popri hospodárení pôsobil v rôznych funkciách, o. i. bol školským inšpektorom. Túto prácu mohol vykonávať aj preto, lebo popri maďarčine a nemčine výborne ovládal aj slovenčinu. Rodina obývala zemiansku kúriu v centre Santova, ktorá dnes slúži ako materská škola. Zaujímavosťou slávnosti bolo, že ju poctili svojou prítomnosťou pravnuci P. Barossa, súrodenci Margit, Katalin a Jenő Barossovci a ich bratranec László Baross. Traja súrodenci žili kedysi niekoľko rokov na Santove, takže v tento slávnostný deň mali možnosť stretnúť sa a zaspomínať si so starými známymi na svoje detské roky. Od hostí, obyvateľov Žemberoviec sa zase dozvedeli nové informácie o histórii svojej famílie. Jenő Baross podal účastníkom slávnostného spoločného zasadnutia podrobný výklad dejín rodu Barossovcov.
Po podpísaní zmluvy o spolupráci, mottom ktorej znie „Hľadajme to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje…” a ktorou občania oboch osád chcú dokázať, že „ …skutočné ľudské vzťahy a priateľstvá nie sú závislé od národnostnej, ideologickej a náboženskej príslušnosti…”, sa všetci účastníci premiestnili do Divadla na skalách. Pred prírodným amfiteátrom, vytvorenom v priestoroch bývalého kameňolomu, v tento deň odhalili dvojjazyčný pomník na pamiatku „…santovských robotníkov kameňolomu, vápenkárov, ktorí tu tvrdo pracovali za svoj každodenný chlebík.” Pomník slávnostne odhalil santovský starosta M. Kollár a vysvätil verešvársky farár Zoltán Boros. Potom nasledovala dvojjazyčná modlitba.
V Divadle na skalách už piaty rok usporadúvajú v rámci série podujatí „Príďte si uctiť Pilíš!” aj národnostné folklórne programy. Tohto roku to bol Pilíšsky folklórny festival, na ktorom sa prezentovali všetky národnosti, žijúce v tomto regióne. Kultúrny program po pozdravných slovách predsedníčky Slovenskej samosprávy v Santove Kataríny Kormošovej začala známa spoločná formácia speváckych zborov troch pilíšskych slovenských obcí - Čívu, Mlynkov a Santova. Zbory týchto slovenských obcí, ktoré si tradične udržiavajú najužšie rodinné, spoločenské a kultúrne väzby, sa potom predstavili aj osobitne s kyticami miestnych slovenských piesní. Santovský páví krúžok sa nedávno dožil veľkej udalosti, bolo mu udelené vyznamenanie Celoštátnej slovenskej samosprávy „Za našu národnosť”. Pri tejto príležitosti mu zagratuloval predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, člen Peštianskej župnej slovenskej samosprávy Jozef Havelka. Hostiteľskú obec zastupovali aj ďalšie kultúrne telesá: Tanečný súbor Pántlika, ktorý v septembri bude oslavovať 25. výročie svojho založenia, prišiel so slovenskými choreografiami z Pršian a Békešu.
Folklórny súbor Studienka, v ktorom spievajú hlavne predstavitelia strednej a mladšej generácie, predniesol santovské slovenské ľudové piesne. Maďarský folklór prezentoval spevácky zbor zo Senondreja (Szentendre), srbskú tanečnú kultúru predstavila skupina Opanke z Pomázu. Pilíšskych Nemcov zastupovali tanečníci z Budakalászu a Solymáru, ako aj dychovka Mondschein Kapelle z Verešváru. Táto kapela, v ktorej hrá aj Santovčan František Poszmik, prekvapila obecenstvo známymi slovenskými piesňami. O tom, že tieto melódie boli prítomným známe, svedčil aj tanec domácich a hostí pred javiskom.
Na večernej veselici po kultúrnom programe nemohla chýbať ani známa dychovka Santovská nálada, ktorá pod vedením Jozefa Széplakiho často rozveseľuje pilíšskych Slovákov.