Pre väčšinu našich Slovákov pojem „Banka“ nemá nič spoločného s bankovníctvom. „Naša Banka“ totiž znamená kapitál nie v prvotnom, ale v tom oveľa krajšom zmysle slova. Ide o duchovnú hodnotu a zároveň potenciál, predstavujúci bohatstvo našej Slovače, ktoré sa nedá porovnať so žiadnymi trezormi napchatými bankovkami.
Folklórny festival usporadúvaný z roka na rok v novohradskej obci Banka (Bánk) prezentuje naše klenoty, je to jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí Slovákov v Maďarsku. Potešenie v prírodnom amfiteátri pri banskom jazere pramení v úcte k našim predkom a predstavuje akési svojské vzdávanie holdu pestovateľom našich folklórnych tradícií.
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), Župná knižnica a osvetové stredisko Bálinta Balassiho, obecná a miestna slovenská samospráva v Banke usporiadali 29. júla 41. Národnostné stretnutie Novohradskej župy a 11. Celoštátny slovenský folklórny festival. Veľkolepé podujatie sa začalo krojovaným sprievodom účinkujúcich. Stretnutie, dejiskom ktorého bol aj tentokrát prírodný amfiteáter pri banskom jazere, po hymnickej piesni našej Slovače Daj Boh šťastia... slávnostne otvorili radca veľvyslanectva SR v Maďarsku Peter Hatiar, predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Katarína Plevová a starosta hostiteľskej obce Ondrej Ivanič. Podujatia sa zúčastnil o. i. podpredseda Samosprávy Novohradskej župy Péter Kriston. Podľa programu sa mal prihovoriť aj veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer, ktorý však zo zdravotných dôvodov nemohol byť prítomný.
Starosta privítal hostí - inak celkom peknou miestnou slovenčinou - volaním na svadbu, keďže veselica mu pripomína svadobnú hostinu, na ktorej účinkujúci a obecenstvo sú svadobní hostia a organizátori svadobní rodičia. Ako povedal, „o svadbe sa hovorí, že je dobrá vtedy, ak sa na nej každý cíti výborne. Urobili sme všetko v záujme toho, aby tomu tak bolo, a to veľmi radi...“ P. Hatiar vyjadril svoje presvedčenie, že „odovzdávanie kultúrnych tradícií aj formou folklórnych festivalov veľmi prispieva k udržiavaniu a rozvoju koreňov Slovákov v Maďarsku, slúži pritom aj nadväzovaniu nových priateľstiev, resp. upevňovaniu tzv. starých väzieb“. K. Plevová tiež vyzdvihla sviatočný charakter akcie: „Naše veľkolepé národnostné stretnutie je pre nás sviatkom aj preto, lebo slovenskí folkloristi k nám zavítali z rôznych Slovákmi obývaných kútov Maďarska. Posilňuje to v nás pocit spolupatričnosti, dáva nám to silu, energiu do všedných dní a do budúcnosti, aby sme pretrvali vo svojej slovenskosti, aby sme nestrácali svoju identitu, aby sme boli schopní chrániť si svoju kultúru a najmä náš materinský jazyk.“ Ako na to predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy vo svojom slávnostnom príhovore poukázala, príslušníci mladších generácií, žiaľ, (jemne povedané) nie veľmi ovládajú reč svojich predkov, úloha je teda daná aj pre slovenský volený zbor župy. Môžeme s ňou len súhlasiť aj v tom, že ono vzkriesenie „bez rodičov, starých rodičov a každého nášho Slováka jednoducho nepôjde...“
Pestrý program národnostných súborov sa tentokrát volal „Na jarmoku“, a to nie náhodou. Zámer usporiadateľov nám zhrnula hlavná organizátorka podujatia (zároveň riaditeľka medzinárodného folklórneho festivalu), predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová-Baráneková: „Pred javiskom sme umiestnili priestranné stoly, na nich vidíte rôzne dobroty, ktoré so sebou doniesli vystupujúce súbory z Novohradskej župy. Nájdete tam aj výrobky, špeciality, ktoré tú-ktorú osadu charakterizujú. Aj takýmto spôsobom sme chceli oživiť atmosféru niekdajších jarmokov. Inak okruh účinkujúcich z Novohradu je už viac-menej stály, pokiaľ ide o folklórne telesá z iných regiónov krajiny, tie sa, samozrejme, z roka na rok menia. Návštevníci si tentokrát môžu vychutnať špeciality našich slovenských folkloristov z Poľného Berinčoku, Čomádu, Pišpeku, Pálházy a Répašskej Huty.“ No a keď sme už pri špecialitách, nezabudnime pripomenúť, že účastníkov stretnutia čakala aj tradičná slovenská kuchyňa a jarmok ľudových remesiel.
Spomínanú nefalšovanú jarmočnú náladu na javisku, kde sa kupčilo skôr iba tak na ukážku, naladil a až do konca udržiaval šikovný „folklórny showman a kmotor” zo Slovenska Juraj Matiaš, ktorého našim Slovákom snáď ani netreba zvlášť predstavovať, veď už desaťročia pravidelne navštevuje Slovákov v Maďarsku, výborne pozná naše zvyky a tradície. Choreograf, národopisec a ľudový rozprávač J. Matiaš (akože namiesto moderátora) medzi vystúpením jednotlivých súborov moderoval a postaral sa o dobrú náladu spolu s „kmotrou” Máriou Kropáčovou z Podbeliec. Deti a ženskú spevácku skupinu hostiteľskej obce na javisku vystriedala dievčenská spevácka skupina z Pišpeku so sólovou speváčkou Kizou Kováčovou. Príjemným prekvapením bol ich hudobný sprievod, tiež pišpecká ľudová kapela Malý Svrčkovci, ktorá patrí k objavom súťaže ZSM Slovenské spievanky. Po dievčenskej speváckej skupine z Veňarcu sa predstavili nemeckí speváci z obce Berkenye a členovia Folklórneho súboru Slnečnice z Dunaeďházu. Potom nasledovali spevácke skupiny zo Sudíc a Šápova a folklórne súbory Rozmarín z Veňarcu a Koláčik z Terian. Záverečná časť prehliadky patrila spevákom z Agárdu, Čomádu, Poľného Berinčoku a Pálházy, ako aj folklórnym súborom Veľká Bukovinka z Répašskej Huty a Trnavčan zo Slovenska.
Vyvrcholením vydareného dňa pri banskom jazere bol galaprogram XII. Novohradského medzinárodného folklórneho festivalu „Na novohradskom jarmoku“. Festival sa konal v niekoľkých obciach na maďarskej a slovenskej strane regiónu Novohrad. Na podujatí sa predstavilo 15 súborov a takmer 500 účinkujúcich zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Slovinska, Talianska a Japonska. Veľký záujem bol o program s názvom Na jarmoku v Lučenci, ktorý sa uskutočnil v amfiteátri v centre Novohradu. Lučenec je totiž známy svojou dlhoročnou tradíciou konania jarmokov. Ešte pred otvorením festivalu (26. júla) sa uskutočnil pod hradom Šomoška na slovensko-maďarskom pomedzí europiknik - stretnutie účinkujúcich a priaznivcov folklóru a ľudovej kultúry z Maďarska a Slovenska. Festivalové dianie mohli zažiť nielen obyvatelia a návštevníci okresného mesta, ale aj obyvatelia Radzoviec, Divína a Fiľakova a niekoľkých obcí v Maďarsku.
LuNo-Archív: