Bratislava ● Letná škola žurnalistiky pre krajanov
Ako sa robia noviny? - aj to sa dozvedeli mladí Slováci, krajania z Česka, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Maďarska a Veľkej Británie. Letnú školu žurnalistiky pre 13 účastníkov pripravil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Cieľom bratislavskej letnej školy, ktorá sa konala počas tretieho augustového týždňa, bola podpora a skvalitnenie práce slovenských krajanských médií. Mladí slovenskí krajanskí novinári absolvovali prednášky, praktické cvičenia aj návštevy redakcií. Podujatie slávnostne otvoril podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič. Počas piatich dní sa mladí novinári okrem iného zoznámili s mediálnym systémom na Slovensku, s tým, ako sa robia noviny a počas návštevy Slovenskej televízie i s tvorbou spravodajstva. Navštívili aj Slovenské národné múzeum, Tlačovú agentúru Slovenskej republiky - Slovakia a Univerzitnú knižnicu. Diskutovali napríklad s redaktorom a moderátorom Slovenského rozhlasu Michalom Tvarožkom a s predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov Zuzanou Krútkou. Ich pracovný program vyvrcholil odovzdaním certifikátov letnej školy.
V Bratislave sa 13. augusta 2007 pondelkovým ránom začal piaty ročník Letnej školy žurnalistiky. Podujatie slávnostným príhovorom k Slovákom žijúcim, píšucim či pôsobiacim v masmédiách otvoril podpredseda vlády Dušan Čaplovič a predsedníčka Úradu vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová.
Počas týždňového pobytu frekventanti kurzu z Rumunska, Srbska, Chorvátska, Maďarska, Ukrajiny, Čiech a Veľkej Británie získali cenné informácie a čerstvé správy a tvorivé nápady z Bratislavy sa toto leto dostávajú do siedmich krajín Európy.
Akademická pôda katedry žurnalistiky. Zaujímavé prednášky na zaujímavé a aktuálne témy pre žurnalistov, oživené osobnou skúsenosťou, poznatkami z vlastnej dlhoročnej praxe a prierez vývojom situácie v médiách. Ako sa robia noviny, čo je multimediácia, vývoj slovenskej tlače, tvorivý žurnalisticky proces, stav novinárskej etiky, desktop publishing. typografické pravidlá. Viete čo sú v novinárskom slangu vdovy a siroty? Alebo pankhart? Ak myslíte na nejaké pikantnosti, ste na omyle. Tieto výrazy sa týkajú typografických úprav. Aj elektronický rukopis má svoje pravidlá. Erudovaní prednášatelia z katedry žurnalistiky FFUK: Doc. Jozef Vatrál, PhD., vedúci katedry, Prof. A Tušer, Doc. JUDr. Šefčák, Doc. Ján Sand, Doc. P. Valček, ktorí sú autormi odborných publikácií s tematikou žurnalistiky, prednášali, opravovali a hodnotili cvičenia frekventantov kurzu. Potrebujeme viac informácií, cvičení, čas na tvorivosť.
Michal Tvarožek, spravodajca Slovenského rozhlasu od mája 1968. Odporúča k rozhovoru s osobnosťami nielen zistiť si všetky dostupné informácie o osobe, s ktorou si pripravujeme rozhovor, ale aj vytvoriť si „kostru otázok“, ktoré majú byť jednoduché a jednoznačné. Pred začatím rozhovoru, v rozhlase pred začatím nahrávania, je potrebné navodiť atmosféru, eliminovať trému a po akomsi naladení sa hlavne počúvať. Vedieť počúvať. A niekedy riešiť stresové situácie, napríklad ako vytiahnuť hosťa z nečakanej náhlej trémy, ako čítať správy, keď upratovačky omylom zhasnú všetky svetlá a nevidíte, čo máte čítať.
Anketa. Jedna z anketových otázok - jedna z domácich úloh, bola aj úvaha na tému Etika a novinárčina. O stave novinárskej etiky prednášal Prof. Šefčák. Citoval okrem iných Jana Wericha: Možno písať o všetkom, ale musí to mať glanc. Ak ste to nevedeli, najstarší kódex novinára vznikol pre bulvárny denník v roku 1833. V roku 1926 bol prijatý prvou medzinárodnou federáciou novinárov medzinárodný kódex novinárskej etiky. Aký je stav v súčasnosti? Ako to vidia frekventanti kurzu? Uvažujem: Novinár je spolutvorcom verejnej mienky. Ak svoju zodpovednosť berie na ľahkú váhu, ak nedoluje v hĺbke a nehľadá súvislosti, ak nemá alebo stratil túžbu po hľadaní, nestrannosť a zároveň schopnosť klásť otázky iným aj sebe, stáva sa zhorenou fakľou, ktorá síce ešte dymí, ale už nerozsvieti, nezohreje, len otravuje všetko na vôkol. Ale pokiaľ budú existovať tí, ktorým sa dymová clona pozdáva viac ako očistná a magická sila ohňa, budú aj tí, ktorí ten dym budú šíriť.
Akú farbu, náladu a vôňu majú nahrávacie virtuálne štúdia STV? Obrovská budova. Z virtuálnej reality správ sa dostanete za pár minút do športovej či rannej idyly, odkiaľ sa Vám prihovárajú redaktori z obrazovky. Štúdio pre vysielanie detských programov je gombíkovo veselé. Noblesné prostredie súčasnej populárnej relácie Hity storočia vyvoláva nostalgiu aj túžbu započúvať sa do známych, možno už polozabudnutých tónov, zaspievať si s interpretmi, ktorí by sa každú chvíľu mohli objaviť na scéne. V stredu dopoludnia si štúdiá virtuálne vyskúšali frekventanti Letnej školy žurnalistiky pre krajanov 2007.
Pozrite si stále expozície alebo výstavy v múzeu, sadnite si a píšte. Vie čo je biodiverzita? Rôznosť prírody na všetkých organizačných úrovniach živej prírody. Je to variabilita, pestrosť, ekosystémová diverzita. Klesá od rovníka k pólom a s rastúcou nadmorskou výškou. A prečo ju musíme chrániť? Kedysi dávno žil na Zemi holub „Dront”, ktorý bol veľký asi tak do kolien človeka, ale taký krotký a priateľský, že si ho moreplavci pripravovali na obed či na večeru dovtedy, kým bolo čo. Dnes ho už neuvidíte. Niektoré organizmy vyhynuli skôr, ako ich mohol človek spoznať a oceniť. Ale v Slovenskom národnom múzeu, ktoré je prírodovedným múzeom od čias postavenia budovy ( 1924 - 1928 ) v centre Bratislavy pri Dunaji, môžete vidieť viac ako 1000 exponátov, medzi nimi napríklad aj zajaca, sokola, vrabca či krtka albína, farebnú škálu módnych dizajnérov denných i nočných motýľov, húsenice a chrobáky, ktoré majú byť podľa prognóz potravou budúcnosti, lebo obsahujú veľa bielkovín. Tí, ktorí to chutnali si vraj pochvaľovali vyprážané kobylky a iné špeciality.
Viete, že medzi syntetickými kameňmi a originálmi prírody je ťažko zistiť rozdiel ak nie ste špecialista? Šperky z oboch sú však drahé, vzácne a krásne. A úlomky z meteoritov sú momentálne v kurze ako kamienky do snubných prstienkov a veštice ich používajú pri hádaní budúcnosti. Ak ste nevideli čariť, minerál fialovej farby, ktorý odporúčajú odborníci ako šperk pre pánov, je tu informácia, že ho objavili pred pár rokmi na Sibíri. Pre slabozrakých sú v múzeu vystavené aj odliatky a brailovým písmom sú doplnené informácie, ktoré my nerozlúštime. Aj vozíčkari si môžu pozrieť expozíciu a dozvedia sa napríklad aj to, ako slovenskí králici skoro bez zbraní zlikvidovali austrálske hospodárstvo. A ak budete mať šťastie a odborný výklad budete počuť od Zory Chrenkovej, pri vypreparovaných exponátoch jeleňa, diviaka a medveďov sa dozviete, kde sa môžete stretnúť so živými a ako to dopadlo v jej prípade. A ešte z expozície. Pevnosť plástu osieho hniezda sa rovná pevnosti hmoty panelového domu? Ak ešte stále váhate, či otvoriť obrovské dvere múzea, skúste prísť iným spôsobom na to, čo nedokážu urobiť vraj najmúdrejšie živočíchy - sovy. My ľudia to vieme, ale sovy vedia zase niečo, čo my nie. Ešte stále sú miesta, kde je zaujímavé pobudnúť a ponoriť sa do informačného prúdu.
Výstava Pavla Dvořáka a slovenských archeológov Veľká cesta za zlatým rúnom o Slovensku doby bronzovej, ktoré sa vraj nápadne ponášalo na svet starého Grécka s jeho kultúrou, vierou i spoločenskou organizáciou je poeticky ladená. Predstavte si, že ste v dobe bronzovej. Z osady v Spišskom Štvrtku vidieť vrcholce Vysokých Tatier tak ako v Grécku Olymp. Ste zvedaví na Jaskyňu démonov, Slovenskú Tróju alebo Jelšovskú bielu pani? Vydajte sa tak ako Argonauti, na putovanie za zlatým rúnom. Mýty grécke, slovenské či novodobé majú svoje večné posolstvá.
Fenomén bobor. Úžasný staviteľ. Kedysi svojimi hrádzami dokázal poľnohospodárom nechtiac vytopiť polia. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ho lovili a zabíjali. Z kožušiny sa od 17. storočia vyrábali topánky, rukavice, teplé kožuchy, ale aj klobúky a pančuchy. V roku 1754 napísal francúzsky jezuitský páter Charleroix, že bobor bol súdne vyhlásený lekárskou fakultou parížskej Sorbony za rybu, teda sa dal jesť aj v období pôstu a navyše jeho chutné mäso, ale aj tuk, kosti a zuby mali vraj svoje liečivé účinky. Ale najžiadanejšie bolo kastoreum. Kastoreum používali na výrobu parfumov, liečiv na vážne choroby, ako mŕtvica, epilepsia, ženské choroby, migréna, ale i plynatosť alebo štikútka. Tieto úsmevné odporúčania majú ale reálny základ. Súčasťou bobrej potravy sú aj vŕby, lístie ktorých obsahuje kyselinu salicylovú, základnú zložku acylpyrínu, a teda tlmí bolesti. V starovekých Hippokratových spisoch sa dokonca hovorí, že je liekom proti ženskej sterilite. Šľachtici ho údajne používali ako afrodiziakum. A tak bobrovi hrozilo vyhynutie. Výstava Život bobra hovorí o jeho výskyte na Slovensku a peripetiách hrozby vyhynutia.
Slovo atentát nieslo a aj dnes nesie v sebe negatívny emocionálny náboj. Autentické predmety a fotografie z operácie ANTHROPOID, vrcholiacej atentátom na Heydricha 27.mája 1942 sú do 2. septembra 2007 sprístupnené verejnosti. Čierny Mercedes 320C vo vstupnom vestibule evokuje smutnú históriu odvahy a protestu, aktu spravodlivej odplaty v Protektoráte Čechy a Morava a následné besnenie Nemcov, ktoré vyvrcholilo vyhladením obcí Lidice a Ležáky.
Prvá, ale nie jediná tlačová agentúra na Slovensku. V súčasnej podobe pôsobí od roku 1993 po rozdelení československej republiky. Odvtedy sa buduje fotografický archív aj v elektronickej podobe, zvukový servis začala agentúra ponúkať neskôr. Plánuje sa postupné dopĺňanie archívu aj zo staršieho obdobia. Agentúra má spravodajcov priamo v budove TASR v Bratislave, 23 spravodajcov pôsobí v regiónoch SR a zahraniční spravodajcovia pracujú v Prahe a v Bruseli. Agentúra zabezpečuje servis domáci, ale okrem domácej redakcie v nej pôsobia aj obrazová, ekonomická, športová a dokumentačná redakcia. Zahraničnému spravodajstvu sa na základe bilaterálnych dohôd venuje zahraničná redakcia. Medzinárodné udalosti spracováva zahraničná redakcia, ale zahraničným klientom ponúka servis o dianí na Slovensku aj v anglickom jazyku. TASR zabezpečuje informácie aj pre orgány štátnej správy a pre zahraničné zastupiteľstvá. Priemerne vydáva 200 000 správ ročne. Paradoxné, ale jazykovou blízkosťou i trhovým systémom dané je, že bývalá matka - ČTK - je jedným z konkurentov TASR.
V historických priestoroch bývalého Uhorského snemu sa počas rekonštrukcie, kedy sa zo starej, zubom času poznačenej budovy, stávalo moderné knižničné centrum, presťahovalo 92 km kníh. Zaujímavosťou je, že knižnica a vybrané priestory boli počas rekonštrukcie prístupné a výpožičky fungovali. Riaditeľ Univerzitnej knižnice PhDr. D. Lechner osobne a s hrdosťou robil sprievodcu študovňami a jednotlivými oddeleniami knižnice. Letná záhrada s panorámou Bratislavského hradu, ktorá u zahraničných návštevníkov neznalých pomery vyvoláva ilúziu úžasnej fototapety, je vybudovaná nad skladmi kníh, pod ktorými sú základy voľakedajšej krčmy. Duch zábavy tu zostal do súčasnosti, hoci na inej úrovni. Záhrada so sochou F. Liszta je miestom koncertov. Tak sa spája kultúra a umenie s najmodernejšími postupmi a možnosťami získavania informácií. Potrebujete si niečo naskenovať? Nie je problém. Vypočuť? Získať rešerš? Jednoducho stačí mať členský preukaz UK.
SSN je členom Medzinárodnej federácie novinárov a Európskej federácie novinárov. Spolupôsobí pri tvorbe mediálnej legislatívy a nie je to vždy jednoduché. Okrem iného vzdeláva novinárov. Napríklad v používaní slovenčiny, ale aj v právnych aspektoch novinárskej práce. Organizuje klubové podujatia, rekreácie, súťaže. Začiatkom roku 2008 bude prvýkrát odovzdaná cena Mercurius veridicus ex Slovakia za novinársky čin roka a celoživotné dielo. Pretože prinášať vždy pravdu by malo byť novinárskym krédom, Mercurius veridicus sa prekladá ako „pravdovravný posol“.
Kurz Letnej školy žurnalistiky pre krajanov sa tento rok skončil. Všetci účastníci, napriek tomu, že ich seminárne práce spravodajcov, novinárov či redigujúcich boli vyhodnotené veľmi pozitívne mali pocit, že by kurz mohol ešte pokračovať. Že je množstvo informácií a skúseností, ktoré im môžu odovzdať ľudia od pera, kamery či mikrofónu. Asi najlepším spôsobom poďakovania organizátorom - Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, menovite Mgr. Vladimírovi Dobríkovi, Katedre žurnalistiky pri FF UK a jej lektorom, inštitúciám a besedujúcim, je odzrkadliť vo svojej tvorbe to, čo sa zapísalo do povedomia frekventantov.
Domov, k Slovákom žijúcim v zahraničí, sa vrátili krajanskí novinári bohatší nielen o nové vedomosti, novinárske zručnosti, kontakty, ale očakávajúci aj ďalšie pokračovanie vzdelávania v materskej krajine. Dovidenia opäť v školských laviciach letnej Bratislavy.