Mestečko Elek sa nachádza v Békešskej župe blízko rumunských hraníc. Popri Maďaroch v ňom žijú Rómovia, Nemci, Rumuni a Slováci.
Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1232. Po tureckej nadvláde, ale najmä po 15-ročnej vojne (1591-1606) bol celý kraj spustošený. Preto sa koncom 18. storočia musel opäť zaľudniť. Barón Ján Juraj Harruckern sem roku 1724 pozval katolícke nemecké rodiny zo severného Bavorska. Na miestnej rímskokatolíckej farnosti vedú matriku od roku 1734.
Začiatkom 18. storočia tu žilo 300-400 obyvateľov. V roku 1744 sa konalo druhé osídlenie osady, lebo počas morovej epidémie v roku 1739 zomrela takmer polovica obyvateľov. Dňa 2. júla 1796 položili základný kameň prvého rímskokatolíckeho kostola, preto sa jeho patrónom stala Kosáková Panna Mária. Nie je vylúčené, že v barokovej dobe kosák Panny Márie symbolizoval aj víťazstvo nad Turkami.
Osada sa začala veľkým tempom rozvíjať a historické dokumenty z roku 1854 ju spomínajú ako dobre prosperujúce poľnohospodárske mesto.
V roku 1881 tu žilo 5607 obyvateľov - Nemcov, Rumunov a málo Maďarov. Na mestský ráz osady poukazuje aj fakt, že tu bol tenisový klub a zväz športovcov. Ba v roku 1904 vydávali aj miestne noviny.
Po trianonskej zmluve a rozpade Uhorska Elek stratil väčšiu časť svojich trhov a stal sa pohraničným mestom. Po skončení 2. svetovej vojny väčšina príslušníkov nemeckej národnosti bola internovaná a na ich miesto sa prisťahovali obyvatelia z rôznych kútov krajiny.
Elek má v súčasnosti okolo 6 tisíc obyvateľov, prevažnú väčšinu tvoria príslušníci štyroch národnosti. Toto poľnohospodárske mestečko má však aj pozoruhodné turistické pamätihodnosti. Miestny rímskokatolícky kostol je umeleckou pamiatkou. Povšimnutiahodné sú aj meštianske domy na Hlavnej ulici, ktoré boli vybudované v druhej polovici 19. storočia a ktoré majú umeleckú hodnotu. Kultúrny dom Mihálya Reibela bol postavený v roku 1923 a v roku 1990 ho obnovili. V roku 2001 vysvätili jedinečný pamätník - súsošie na pamiatku Nemcov deportovaných v rokoch 1946-48, ktorého autorom je akademický sochár Béla Mladonyiczki.
Mestská samospráva má dobré pracovné vzťahy s národnosťami žijúcimi v meste a napomáha záchranu ich identity a jedinečnej kultúry. Zatiaľ iba Nemci a Rumuni majú národopisné domy, v ktorých prezentujú svoju ľudovú kultúru a vecné pamiatky.
Zo štyroch národností je najmenej početná slovenská - 80-90 obyvateľom však leží na srdci osud tunajšej slovenskej pospolitosti.
Slovenská menšinová samospráva pôsobí v Eleku od roku 2002. Predsedníčka zboru je Dr. Judita Kuruczová Czvalingová, podpredseda Tibor Döme, členovia Kristina Gerová, Štefan Ficzere a Margita Ficzerová.
Slovenskí poslanci pokladajú za svoju prvoradú úlohu zachovávanie slovenských ľudových zvykov a tradícií, ktoré sa snažia odovzdať deťom a mládeži. Deti rady tancujú a rady sa učia hrať na citare. Tradičným podujatím býva koncom novembra zabíjačková slávnosť, na ktorú pozývajú hostí z okolia i zo Slovenska.
Nedávno sa v Eleku konalo 26. stretnutie národnostných klubov a speváckych zborov, ktorého sa zúčastnili predstavitelia 21 osád Békešskej župy. 300 návštevníkov privítali domáci tradičným spôsobom: pouličným spevom a hudbou.
