Radosť z maturitného stretnutia ● 48. výročie skúšky dospelosti
Pred 48 rokmi, v r. 1959, dvanásť maturantov zložilo skúšku dospelosti v budapeštianskom Učiteľskom ústave Jána Ámosa Komenského s vyučovacím jazykom slovenským. Tento kolektív sa už sedemnásť rokov každoročne stretáva, a to nielen v hlavnom meste, ale striedavo vo svojich bydliskách alebo pôsobiskách.
Takto prišiel rad na maturitné stretnutia v Budapešti (viackrát), Szekszárde, Erdőbényi, Komárne, Kestúci-Kláštori, Kondoroši, Ostrihome, Gyomaendrőde a Kirti. Tento rok sa niekdajší maturanti, dnes už všetci dôchodcovia, zišli v Budapešti, v starobudínskom pohostinnom dome Zoltána Bárkányiho.
Radosť zo stretnutia nemala konca-kraja, ako ani tok spomienok na spoločne prežité štyri, ba i viac rokov, ako to bolo v prípade tých, ktorí chodili v Budapešti aj do slovenskej základnej školy. Účastníci stretnutia prejavovali úprimný záujem o osudy svojich bývalých spolužiakov. Spomienky leteli do malých novohradských obcí, na békešskú nížinu, do ďalekého Zemplína, ako i do horských dedín Pilíša, kde účastníci stretnutia ešte ani nie tak dávno plnili svoje pedagogické povinnosti, na ktoré ich pripravil slovenský učiteľský ústav.
Pravda, v spomienkach ožila aj pamiatka dvoch zosnulých spolužiakov, učiteľa slovenčiny a dejepisu Jozefa Baďuru a stredoškolského profesora matematiky a fyziky Alexandra Mihaloviča, ako ožila i pamiatka tých svedomitých profesorov, ktorí ich pripravili na učiteľské povolanie a ktorí im aj vlastným príkladom ukázali krásu vyučovania a to, ako treba svojim zverencom vštepovať lásku k materinskému jazyku. Pravda, nezamlčali ani to, že oni chodili ešte do skutočne slovenskej strednej školy, kde sa všetky predmety vyučovali v slovenskom jazyku a kde vládol ešte skutočne slovenský duch. (Nezamlčali však ani to, že ľutujú terajších našich slovenských stredoškolákov, ktorým sa toto už hádam nikdy nedostane).
Účastníci maturitného stretnutia na druhý deň odchádzali s dobrým pocitom a v nádeji, že budúcoročné maturitné stretnutie, ktoré sa bude konať v Kestúci-Kláštori, prinesie každému radosť.