Slovenský Komlóš ● V znamení storočnice ● Z úcty k predkom
Fotografie, plagáty, pozvánky, tváre, vynárajúce sa z hlbín času. Tváre, s ktorými sa môžeme stretnúť už len na snímkach, pretože tí, ktorí sa na nás usmievajú, už medzi nami nie sú, alebo ich osud odvial zo Slovenského Komlóša, preč z Maďarska.
A mladšie podobizne tých, ktorí dnes stoja pred panelmi ponárajúci sa do spomienok, obdivujúci, čudujúci sa, ba ešte i dnes - alebo zasa - hrajúci divadlo. Sme na výstave Komlóšske divadlo vo fotografii v Osvetovom stredisku J. G. Tajovského, venovanej dejinám slovenského divadelníctva v Maďarsku. O jej zrod sa zaslúžila predovšetkým Erna Lauková, o ktorej bude reč neskôr, a jej dcéra Eva. Výstava je súčasťou osláv storočnice, nie prvého a nie posledného tohoročného podujatia v Komlóši, vzdávajúceho hold ochotníkom z dávnych fotografií, Medzinárodnej prehliadky slovenských amatérskych divadiel, ktorú v dňoch 28. a 29. septembra 2007 zorganizovala Organizácia komlóšskych Slovákov.
Možno bude zaujímavé obzrieť sa späť: Ondrej Kulík vo svojej publikácii Slovenské ochotnícke divadlo v Tótkomlóši nás oboznamuje s tým, ako sa tu vlastne zrodilo prvé slovenské predstavenie. Dve členky tunajšieho Roľníckeho spolku, Zuzana Leginská a Alžbeta Matajsová-Francisciová, po tom, ako v tzv. hornej krčme usporiadali zábavný večierok - hovoríme o roku 1906 -, sa rozhodli, že si do neďalekého Nadlaku pôjdu pozrieť divadelné predstavenie Dobrodružstvo pri obžinkoch. Nadchlo ich. Pridal sa k nim veľký národovec Ondrej Beňo, ktorý zase v Haliči videl predstavenie ukrajinského profesionálneho divadla. Títo traja nadšenci sa rozhodli usporiadať niečo podobné v Slovenskom Komlóši. Najprv, 2. februára 1907 to bol Programový večierok spojený s koncertom, na ktorom bola zastúpená literatúra - poviedky i balada, žiaci zaspievali piesne a potom koncertovala miestna dychovka. Nuž a nastal 3. február 1907, kedy ochotníci roľníckeho dorastu predviedli v miestnosti Komló veselohru slovenského dramatika Jozefa Hollého Kubo. Po predstavení sa konala tanečná zábava. Vrece so slovenskými predstaveniami sa roztrhlo...
Ešte viac o histórii komlóšskeho divadelníctva sme sa dozvedeli z príhovoru predsedníčky Organizácie komlóšskych Slovákov Anny Molnárovej, ktoré odzneli na oficiálnom otvorení prehliadky v piatok, 28. septembra. Obšírnejšie sa venovala tým, ktorí majú najväčšie zásluhy na rozvoji divadelníctva: v počiatkoch to bola Judita Tomková, v 60. rokoch Ján Synčok a Pavel Lauko. Ako povedala: „O tom, že tu žili nadaní ľudia, svedčí práve to, že oslavujeme storočnicu slovenského divadelníctva v Slovenskom Komlóši...“. Dnes sa divadelnej práci venujú predovšetkým v miestnej slovenskej škole, ale, ako vysvitne neskôr, nielen tam... Generálny konzul Slovenskej republiky v Maďarsku Ján Süli, ktorý, ako prezradil, sám ochotníčil, spomenul román Pavla Závadu Milota, kde sa celý dej viaže ku komlóšskemu divadlu (a tak by mal byť vlastne povinnou literatúrou všetkých divadelníkov). Ako povedal, „Celý život je divadlo... a jednou z vymožeností divadla je to, že na javisku si môžeme povedať všetko bez akýchkoľvek následkov...“ Pre členku Divadla VHV z Báčskeho Petrovca (ktoré oslavovalo vlani 140 rokov!) Ruženu Šimoniovú-Černákovú je najdôležitejšia divadelná energia a to, že je divadelníčka, že môže hrať! Keďže sme ju o malú chvíľu videli na javisku, myslela to naozaj úprimne!
Nesmieme však zabudnúť ani na malých divadelníkov. Totiž, ešte pred oficiálnym otvorením, v piatok doobeda, sa divákom predstavili detské súbory. Domáci divadelný súbor slovenskej školy rozprávkou Najväčšie bohatstvo, detský divadelný súbor z Jelšavy rozprávkou V šírom poli zámoček a napokon malí divadelníci z rumunského Nadlaku už spomínaným Kubom Jozefa Hollého.
Komlóšski divadelníci vlani oživili slávne divadelné tradície. S pôvabnou veselohrou Menharta Litoměřického Pacientka odvtedy vystúpili napr. v Békešskej Čabe, Budapešti, Pitvaroši, Segedíne, Jači a Poľnom Berinčoku. Inscenácia vznikla v réžii pani Erny Laukovej, ktorá, ako mi prezradila, nikdy predtým nerežírovala, ani nehrala... O to vzácnejší je výsledok, ktorý dosiahla a ktorý vrelým potleskom ocenilo aj komlóšske publikum. O vojvodinských báčskopetrovských divadelníkoch, ktorí na javisko nastúpili v piatok večer, sme už veľa počuli a ich inscenácia splnila očakávania. Veselohra Jána Chalupku Štyri svadby na jednom pohrebe (úprava a réžia Ivan Hansman Jesenský), v predvedení Divadla VHV, ktorá sa uvádza aj pod titulom Starý zaľúbenec, sa síce odohráva v Kocúrkove, bola však maximálne aktualizovaná: spomína sa tu NATO, Európska únia (Kocúrkovo - časť európskeho kontinentu), zelená karta... Ako sa píše v bulletine inscenácie: Kocúrkovo - dedina plná občanov zdravých ako ryby, pri rieke, v ktorej žijú zdravé ryby. Žijú si vlastným životom, aj keď sa bližší a vzdialenejší susedia snažia, aby sa k nim pridali... Zaujímavo interpretovaná predloha, výtvarne síce jednoducho, ale nápadito riešená vtipná - a, priznajme, aj eroticky nabitá inscenácia s presvedčivými hereckými výkonmi očarila komlóšske publikum.
V sobotu sa v divadelnej sále vystriedali divadelníci z Maďarska a zo Slovenska. V tento deň zavítal na podujatie aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Slovenské divadlo Vertigo sa v Slovenskom Komlóši rozlúčilo s predstavením Matka a Hriech Jozefa Gregora Tajovského (réžia: Miroslava Kovácsová). Od premiéry v októbri 2005 ho zahralo osemnásťkrát a oslavy v Slovenskom Komlóši boli príležitosťou na dôstojnú derniéru. Po slovenskej klasike prišla takisto klasika, hoci trochu v inom rúchu. Nakoľko pôvodne ohlásené Divadlo J. Chalupku z Brezna sa na prehliadku nemohlo dostaviť, do Komlóša zavítalo vynikajúce a v divadelných kruhoch dobre známe Divadlo Commedia z Popradu. Ich predstavenie Nos, voľné spracovanie poviedky N. V. Gogoľa, bolo spŕškou nápadov, situačnej komiky a predovšetkým skvelého herectva hlavných predstaviteľov - Vlada Benka a Františka Illenčíka, ktorý sa podpísal aj pod réžiu. Za všetko takisto vetička z bulletinu: „Keď už sa smiať, tak od srdca, a tomu, čo si zaslúži všeobecný posmech.“ (N. V. Gogoľ)
Dvojdňová prehliadka, ktorú podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Mestská samospráva v Slovenskom Komlóši, bola dôstojnou oslavou divadelníctva. Bola možnosťou na stretnutia známych i neznámych divadelníkov i „nedivadelníkov“, na výmenu názorov, ale aj adries... Vrúcna atmosféra, skvelá organizácia, starostlivosť domácich dodala podujatiu rodinný charakter. Vo veľkej miere vzdala hold tváram z fotografií - ale aj tým, ktorí kráčajú v ich šľapajach či už na domácej pôde alebo v zahraničí.