Na konferencii VÚSM v Békešskej Čabe ● Odborne a po slovensky
Obyčajný smrteľník by si naivne myslel, že taká vedecká konferencia o jazyku neodborníkovi nič zaujímavého nemôže povedať. Dôkazom opaku bola práve konferencia VÚSM v Békešskej Čabe Slovenčina v menšinovom prostredí II.
Po prvej rovnomennej konferencii Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) v roku 2003, ktorou bola odštartovaná tradícia, to bolo v poradí druhé podujatie tohto druhu. O význame akcie v živote takého mesta ako je Békešská Čaba svedčilo i to, že na jej otvorenie a plenárne zasadnutie do hotela Fiume v srdci mesta prišiel každý z blízka a z ďaleka, kto má niečo spoločného so slovenčinou.
Najprv dostali priestor najmladší: žiaci z miestnej slovenskej základnej školy a gymnázia, ktorí uviedli podujatie literárno-hudobným pásmom.
Analýzu súčasných a perspektívnych trendov rozvoja a používania slovenského jazyka v menšinovom prostredí, zhodnotenie reálnej situácie, ako aj informovanie verejnosti o výsledkoch výskumnej práce označila za hlavný cieľ konferencie vo svojom úvodnom prejave riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová. Prízvukovala, že jazyková situácia v zahraničí si vyžaduje osobitnú pozornosť a prístup. S týmito predsavzatiami pravdepodobne súhlasili aj hlavní odborní garanti konferencie - riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied Slavomír Ondrejovič a Anna Borbélyová z Jazykovedného ústavu Maďarskej akadémie vied. Na konferenciu prišlo 76 prednášajúcich z ôsmich krajín, ktorí počas dvoch dní pracovali v šiestich sekciách. Okrem Maďarska prišli slovakisti zo Slovenska, Rumunska, Srbska, Nemecka, Rakúska, Poľska a Českej republiky. Ako aktuálny odkaz konferencie pre politiku a širšiu verejnosť riaditeľka VÚSM vyzdvihla, že medzi odborníkmi z našich krajín existuje dobrá spolupráca. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik vo svojom pozdravnom prejave označil za správne rozhodnutie zboru, keď pred piatimi rokmi prevzal výskumný ústav. V situácii, keď v prípade mladšej generácie už zanikol bilingvizmus a došlo k výmene jazyka, konferencia dáva šancu na zlepšenie situácie prostredníctvom motivovania mladej generácie k osvojeniu si slovenčiny. Ako jeden z možných motivačných faktorov spomenul, že náš materinský jazyk je esperantom slovanských jazykov, čo v Európskej únii, kde je už aj v súčasnosti 60 miliónov Slovanov, nie je zanedbateľnou skutočnosťou. Možnosť využitia výsledkov odbornej práce v reálnom živote, jej smerovanie k záchrane jazyka prostredníctvom školských zariadení CSS vyzdvihol vo svojom príhovore aj veľvyslanec SR v MR Juraj Migaš. Zároveň vyjadril svoju radosť nad tým, že v poslednom období je badateľný rast záujmu o slovenčinu.
Podpredseda Slovenskej akadémie vied a čestný zahraničný člen Maďarskej akadémie vied Dušan Kováč vyzdvihol interdisciplinárny charakter konferencie, teda skúmanie vecí v širokých súvislostiach. Ako povedal, konferencia si už získala dobrú povesť v odborných kruhoch, veď nie je obvyklé, že by sa na podobných podujatiach stretávali odborníci z toľkých krajín. Zásluhou dohody o spolupráci medzi Slovenskou akadémiou vied a VÚSM dochádza k vytváraniu kontaktov medzi vedeckými pracovníkmi a k ich mobilite. Hlavná odborná radkyňa Výskumného ústavu, profesorka Anna Divičanová z Univerzity Loránda Eötvösa - ktorá sa ujala slova ako moderátorka plenárneho zasadnutia -, upriamila pozornosť na to, že podobné podujatia prispievajú k tomu, aby sa malé slovanské jazyky, medzi ktoré patrí aj slovenčina, zachránili ako vedecké jazyky, pretože na medzinárodných konferenciách sú rokovacím jazykom iba zriedkakedy. Po jej úvodných slovách sa dostali k slovu naslovovzatí odborníci. Profesor Miroslav Dudok z Univerzity Komenského z Bratislavy, ktorý pochádza z Vojvodiny a prednáša aj na novosadskej univerzite, hovoril o miestach jazykovej pamäti v menšinovej slovenčine. Csilla Barthová z Univerzity Loránda Eötvösa oboznámila prítomných s výsledkami výskumu v kruhu Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Slovákov, Srbov a Rómov, ktorý bol zameraný na výmenu jazyka a jeho zachovanie v týchto komunitách. Jej výsledky potvrdili každodenné skúsenosti z praxe, že mládež pokladá jazyk svojich predkov za druhotný, preto z hľadiska jeho zachovania v Maďarsku majú nezastupiteľnú úlohu školy. Školské inštitúcie označila za kľúčovo dôležité z hľadiska osvojovania si slovenčiny aj riaditeľka VÚSM Alžbeta Hornoková Uhrinová, ktorá vo svojej prednáške prostredníctvom SWOT-analýzy predstavila silné a slabé stránky, ťažkosti a možnosti pre zachovanie slovenského jazyka v Maďarsku.
Po ukončení plenárneho zasadnutia pokračovala práca v šiestich sekciách. Okrem úzko ponímanej jazykovedy sa odborníci venovali aj literatúre a médiám, slovenskému jazyku vo výchovno-vzdelávacom procese a rozoberali zásluhu inštitúcií a organizácií na používaní slovenčiny.
Príležitosťou na neviazané rozhovory a oboznamovanie sa s čabianskou a dolnozemskou slovenskou kultúrou bol večerný kultúrny program v oblastnom dome. Organizátori pripravili pre hostí koncert folklórneho súboru slovenskej školy Limbora, ktorý venovali 115. výročiu narodenia čabianskeho rodáka, hudobného skladateľa, pedagóga a publicistu Jána Valašťana Dolinského. Komlóšski ochotnícki divadelníci prekvapili účastníkov konferencie predstavením hry Menharta Litoměřického Pacientka.
Konferencia Jazyky v menšinovom prostredí II. po práci v sekciách pokračovala plenárnym zasadnutím na mestskej radnici. Prítomných pozdravil viceprimátor mesta Miklós Hanó. Moderátor konferencie, vedecký pracovník VÚSM Alexander Ján Tóth požiadal o záverečnú prednášku riaditeľa Výskumného ústavu národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied Ladislava Szarku, ktorý hovoril o historickom vzniku a vývine národností v Maďarsku, ich geografickom rozložení, ako i o vplyve maďarizácie zo strany uhorských a maďarských vlád, o dvojitej identite a o migrácii. - Profesorka Anna Divičanová vypracovala teóriu duálnych jazykových a kultúrnych modelov, charakteristických pre slovenskú menšinu. Ide tu o model jednak chýbajúcej inštitúcie; cirkevné, školské a iné kultúrne inštitúcie sú nahradené väčšinou inými inštitúciami. Na druhej strane menšinová spoločnosť samotná dokáže svojimi lokálnymi, regionálnymi a inými možnosťami nahradiť a vytvoriť si svoj vlastný dvojitý model. Migračný proces naozaj prepísal nielen maďarskú etnografickú kartu, ale aj celej strednej Európe dnes chýbajú Nemci, Židia, Arménci, chýba vlastne väčšina Slovákov, väčšina ostatných menšín tohto územia a otvorená stredná Európa určite bude znamenať teraz ťažké doháňania týchto strát. Namiesto Slovákov je možné, že prídu Číňania, už sú tu Vietnamci, to znamená, že ideme znovu do jednej vývinovej periódy, keď tento región bude tradične multinacionálny.
Po záverečnej plenárnej prednáške L. Szarku vedúci sekcií Mária Žiláková, Tünde Tušková, Katarína Maruzsová-Šebová, Anna Kováčová a Edita Pečeňová informovali prítomných o práci odborných kolektívov. Konferencia Jazyky v menšinovom prostredí II. skončila príhovorom zástupcu riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu vlády MR Antona Paulika a poďakovaním riaditeľky VÚSM Alžbety Hornokovej Uhrinovej za vykonanú obrovskú prácu, adresovaným všetkým účastníkom.