Centrum Jášču zdobí nová pamätihodnosť. V tejto severobakonskej obci odhalili pamätný stĺp na počesť 250. výročia jej znovuzaloženia Slovákmi a Nemcami.
Na spomienkových oslavách, ktoré sa konali 21. októbra, obyvateľov Jášču, predstaviteľov okolitých obcí a vzácnych hostí na čele s podpredsedníčkou samosprávy Vesprémskej župy Máriou Talabérovou, pozdravila aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová. Zdôraznila, že pri novom pamätnom stĺpe obyvatelia obce odteraz môžu vzdávať hold svojim predkom, ktorí kedysi priniesli do Bakoňu slovenské slovo. Zároveň popriala obyvateľom obce veľa úspechov v zachovávaní kultúry svojich predkov, pri čom zvlášť vyzdvihla význam spolupráce rôznych generácií v rámci miestnych folklórnych skupín. „Čo sa týka pestovania slovenského jazyka, urobili ste v tomto školskom roku veľký krok, veď ste v prvých triedach miestnej základnej školy zaviedli výučbu slovenčiny,“ zdôraznila E. Rybová.
Účastníkov slávnosti pred odhalením pamätníka oboznámil s podrobnou históriou Jášču miestny lokálpatriot, učiteľ dejepisu Jozef Makovi. Vyzdvihol, že obec patrí medzi tie, o ktorých presne vieme, kedy prebiehalo ich znovuzaloženie: začal s ním gróf István Zichy v apríli v roku 1757 a osídlenci sem prichádzali počas celého roku. Z cirkevných súpisov je známe, že v 18. storočí dve tretiny obyvateľov obce tvorili Slováci, jednu tretinu Maďari a Nemci. Noví osídlenci si rýchlo vybudovali obec, už v prvých rokoch mali školu a učiteľa a v roku 1760 si postavili prvú drevenú kaplnku. Z tejto doby pochádza aj najstarší dom obce, tzv. Kotťánov dom, pri obnove ktorého našli tehlu s dátumom 1767. Práve pri tomto dome, ktorý slúžil kedysi ako sídlo majera Zichyovcov bol vytvorený pietny park so stĺpom, ktorého symboliku vysvetlil prítomným znalec miestnych dejín. Sedliacky dom, ktorý je svojim tvarom typický pre túto oblasť, by mal v budúcnosti slúžiť ako oblastný dom bakonských Slovákov. Z prednášky J. Makového vysvitlo, že Slováci, ale ani ostatní obyvatelia Jášču v minulosti nemali ľahký život. Dedina bola viackrát úplne zničená, postihli ju požiare, cholerové epidémie, zemetrasenie a pocítila aj pustošenie napoleonských vojsk. Obec sa však po pustošeniach vždy dokázala opäť postaviť na nohy.
Jášč je známy svojou svätou Studienkou, ktorá patrí medzi tri najstaršie putovné miesta katolíkov v Karpatskej kotline. S pestovaním viniča v tejto oblasti začali pred 500 rokmi benediktíni. Na prelome 19. a 20. storočia bolo toto okolie mlynárskym centrom, v tomto kraji pracovalo 9 vodných mlynov. V dvadsiatych rokoch tu otvorili baňu, v ktorej ťažili špeciálny druh uhlia, zriedkavý jášdit. Začiatkom 20. storočia aj tento región postihla nezamestnanosť a s ňou spojené vysťahovalectvo, avšak mnohí sa neskôr vrátili do rodnej dediny. Obyvateľov obce, kde sa do polovice 19. storočia pravidelne striedali nedeľné omše v jazykoch obyvateľstva, charakterizuje nesmierna vytrvalosť a solidarita. Slováci, Nemci a Maďari tu žili aj v najťažších časoch v pokoji a v porozumení, a tak je to dodnes, - dodal Jozef Makovi.
Po kladení vencov úcty a vďaky miestnej samosprávy, občianskych organizácií a pozvaných hostí k pamätnému stĺpu druhá polovica slávnosti patrila nemenej dôležitej udalosti. Z rozhodnutia miestnej samosprávy starosta obce Csaba Nagy udelil titul „Čestný občan Jášču“ učiteľke na dôchodku Márii Egryovej a dekanovi na dôchodku Lőrincovi Tremmelovi. Pedagogička pani Egryová vyučovala vo svojej rodnej obci od roku 1951 do roku 1979, avšak ani po odchode do zaslúženého dôchodku nie je nečinná. Dlhé roky sa venuje vedeniu miestneho slovenského pávieho krúžku a angažuje sa aj v oblasti sociálnej starostlivosti katolíckej cirkvi. Dekan Tremmel slúžil v Jášči v rokoch 1979 až 2003, dodnes býva v obci a ochotne vypomáha v oblasti duchovného života obyvateľov.
Spomienkové oslavy spestrili recitácie v podaní žiakov základnej školy, m. i. aj diela Jakuba Hegedűsa zo susedného slovenského Capáru, či program folklórnej skupiny školákov a slovenského pávieho krúžku. Obe kultúrne telesá predviedli slovenské piesne a tance z miestneho zberu. Spoluúčinkoval spevácky zbor z ďalšej bakonskej slovenskej osady, z Černe, v radoch ktorého zastupoval Regionálne kultúrne stredisko Slovenského osvetového centra jeho vedúci Zoltán Szabó.