Slováci v Orosláni sa rozhodli nekaždodennou formou osláviť dvadsiate výročie založenia miestneho Slovenského pamiatkového domu.
Miestna slovenská samospráva oslovila verejnoprospešnú spoločnosť Celoštátnej slovenskej samosprávy Legatum, aby 17. novembra spolu zorganizovali odborný seminár o skúsenostiach v prevádzkovaní oblastných domov. Na prednášky o zachovávaní tradičnej kultúry a následné diskusie boli pozvaní aj priatelia a kolegovia Oroslánčanov z ostatných slovenských osád Komárňansko-Ostrihomskej župy.
Po privítacích slovách predsedníčky miestneho slovenského voleného zboru Alžbety Szabovej a výkonného riaditeľa verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraja Anda s prvou prednáškou o vytvorení Slovenského pamiatkového domu v Orosláni vystúpila čestná predsedníčka Spolku pre ochranu dedinskej kultúry a tradícií Anna Kisová Viczenová. Zdôraznila, že s iniciatívou založiť Slovenské múzeum v Orosláni prišli samotní miestni Slováci, ktorí v šesťdesiatych rokoch usporiadali výstavu tradičnej kultúry z exponátov, ktoré zozbierali. Tento materiál sa však dostal do župného múzea, odkiaľ neskôr vrátili iba časť týchto cenných predmetov. Veľké zásluhy na zachovaní slovenských pamiatok v Orosláni majú Jozef Daniš, Irena Sedláková (ona navrhla zriadiť múzeum v typickom dome, ktorý sa vyprázdnil v jej susedstve), žiaci a pedagogický zbor základnej školy pod vedením riaditeľky Judity Jugovičovej a bývalá správkyňa stálej zbierky, nebohá Mária Vargová, na ktorú majú miestni Slováci pekné spomienky a na počesť ktorej každý rok udeľujú v rámci dedinských dní vyznamenanie „Za oroslánsku kultúru“. Títo iniciátori po získaní povolení mestskej rady sa vlastnými rukami rozhodli pomôcť pri obnove vtedy 120-ročného domu, ako aj pokračovať v zberateľskej činnosti.
Treba zdôrazniť, že rýchla urbanizácia Orosláňu vďaka prosperujúcemu baníctvu mala aj pozitívne následky. Pre mesto bola aj za socializmu charakteristická nesmierna súdržnosť obyvateľstva a bohatá záujmová činnosť, ktorá prebiehala aj v tej časti mesta, ktorá bola kedysi samostatnou dedinou, obývanou Slovákmi evanjelického vierovyznania. V oblasti zachovávania tradičnej slovenskej kultúry v tejto osade je príkladná spolupráca spolku a slovenského klubu, na báze ktorého pôsobí aj folklórna skupina Brána vedená Šimonom Ocskaim. Na tejto báze slovenských aktivistov bola vytvorená miestna slovenská samospráva, ktorá na počesť 300. výročia osídlenia obce Slovákmi dala vyhotoviť dôstojný pomník a ktorá sa o pestovanie slovenskej kultúry stará v rámci viacerých tradičných podujatí.
Na konferencii, ktorú poctil svojou prítomnosťou aj predseda Výboru pre vzdelávanie, školstvo a šport Samosprávy mesta Orosláň József Jugovics, oboznámil prítomných s činnosťou verejnoprospešnej spoločnosti CSS Legatum jeho novovymenovaný výkonný riaditeľ Juraj Ando. Vyzdvihol, že podľa databázy spoločnosti v Maďarsku je v súčasnosti 47 slovenských pamiatkových domov, resp. miestnych zbierok. Ich prácu napomáha Legatum jednak usporadúvaním odborných stretnutí a jednak im poskytuje finančnú podporu, každý rok na iné účely (napr. bezpečnostné zariadenie, mzdy správcov). Vhodnou formou pomoci je aj vydávanie propagačných materiálov, obsahujúcich základné informácie o týchto zbierkach, spestrené receptami z miestnej slovenskej gastronómie. Pán Ando ako predseda slovenského voleného zboru v Békešskej Čabe sa zmienil o dejinách Slovákov v tomto dolnozemskom meste a jeho okolí, ako aj o histórii čabianskeho oblastného domu, priečelie ktorého dnes už patrí medzi symboly metropoly dolnozemských Slovákov. Jeho prevádzkovateľ, miestna slovenská samospráva, má veľmi dobré styky s rôznymi orgánmi a vedením mesta, ako aj s organizáciami cestovného ruchu, oblastný dom je úspešne zapojený do turizmu a spoločenského života Békešskej Čaby. Zvýšeniu jeho návštevnosti prispela aj prístavba spoločenskej miestnosti, tzv. Áchimovej siene, z prenajímania ktorej má zbor aj určité príjmy.
Na seminári vystúpili aj takí prednášatelia, ktorí sa zameriavajú na kultúru iných národností. Riaditeľka Múzea Ferenca Erkela v Gyule Emília Nagyová-Martyinová referovala o snahách zakladania oblastných domov v obciach, kde žijú príslušníci rumunskej národnosti, ako aj o jedinej takejto zbierke v Kétegyháze, majiteľom ktorej je jediná inštitúcia Celoštátnej rumunskej samosprávy, Rumunské dokumentačné a informačné centrum. Etnograf z Aradu Sorin Sabău sa venoval tematike ľudového staviteľstva v Aradskej župe v Rumunsku.
Záverom sa prítomným prihovorila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy v Orosláni Alžbeta Szabová, ktorá sa popri úspechoch zmienila aj o starostiach prevádzkovania pamiatkového domu, akými sú napr. časté vlámania. S uznaním sa vyjadrila o všestrannej pomoci verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, kým pri zabezpečovaní potrebných financií zdôraznila pravidelnú účasť v rôznych konkurzoch a projektoch. Spoločenskou miestnosťou pri pamiatkovom dome v Orosláni je obnovená stodola, kde sa v rámci obecných dní usporadúvajú výstavy a ktorú dal zrekonštruovať miestny slovenský zbor o. i. z príjmov z tradičného slovenského bálu.
Po odbornej časti seminára nasledovala prehliadka jubilujúceho múzea. V Slovenskom pamiatkovom dome za pomoci jeho správkyne Matildy Szigetvölgyiovej (Smilekovej) účastníci z Bánhidy, Čívu, Šárišápu, Sílešu a Tardošu mohli spolu s miestnymi Slovákmi porovnávať národopis svojich obcí. Samozrejme, našli sa zaujímavé zhody, ako aj odlišnosti. Dozvedeli sa, že k starodávnym exponátom onedlho pribudnú bábiky v oroslánskom kroji, ktoré zhotovila Magda Molnárová Danišová.
- Mám pekné spomienky na tie roky... V šesťdesiatych rokoch sme začali so zberateľskou prácou a usporiadali sme spomínanú dočasnú výstavu. Neskôr aj náš slovenský klub prišiel s nárokom, aby sme založili pamiatkový dom. Ako osvetár na Oddelení vzdelávania mestskej rady a ako vedúci slovenského klubu som sa rád angažoval v tejto práci. Mimochodom, v budúcom roku uplynie 40 rokov odvtedy, ako sme založili slovenský klub, toto výročie chceme dôstojne osláviť. Škoda, že mladí, aj keď sa im páči tradičná kultúra a starodávne predmety, nie sú najaktívnejší v zachovávaní jazyka, - povedal nám Jozef Daniš, ktorý napriek tomu, že je už dlhé roky na dôchodku, ako člen miestnej slovenskej samosprávy so svojimi cennými radami je aktívnou osobnosťou spoločenského života oroslánskych Slovákov.
