Redaktori slovenskej redakcie Maďarskej televízie sa prezentujú dokumentárnou tvorbou na 39. ročníku Maďarskej filmovej prehliadky, ktorá sa koná v Budapešti.
Do tohtoročnej súťažnej prehliadky prihlásili tvorcovia 103 filmov, z toho 18 hraných, 33 dokumentárnych, tri kreatívne dokumentárne hrané filmy, 36 experimentálnych diel a 13 filmov vedecko-náučného žánru. Nominované filmy premietajú v Millenáris Teátrum, v Národnom filmovom divadle Uránia a v kine Bem do 5. februára. V predpredaji sa doposiaľ minulo 17.000 vstupeniek. Vlaňajšiu prehliadku navštívilo vyše 47.000 divákov. Vedúca slovenskej redakcie Zuzana Antalová sa predstavuje 53-minútovým dokumentom Kto tam bude prvý, je zajačik o hľadaní koreňov, identity a jazyka prostredníctvom osudov piatich ľudí. Antalová ďalej prezentuje filmy Posadnutí a Vdýchnuť dušu drevu, ktorý pripravila spolu s Tünde Tuškovou. Diváci tiež uvidia diela Jána Benčíka Tretie vydanie a Ivety Hruboňovej Absolútny Komlóšan, ktoré predstavujú život dolnozemských Slovákov minulého storočia.
Réžia: Zuzana Antalová
Čo má spoločné moldavský kaval s pavúkom križiakom? Stratené a splnené ilúzie, hľadanie koreňov, ľudový tanec, hudba, pomoc starým a slabým, hľadanie identity, jazyka. Päť ľudí - päť osudov. Zoznámte sa s Tiborom, Marikou, Tomášom, Noémi a Petrom - s rodinou Slukovcov.
Réžia: Zuzana Antalová
Senior a junior. Voda, bazén, od kraja ku kraju, v zime v lete, do vyčerpania. Strádanie? Obeta? Radosť? Poslanie? Odpoveď nám dajú dvaja muži - dr. Béla Bánki Horváth a David Šibalin. Spolu majú 100 rokov...
Réžia: Zuzana Antalová - Tünde Tušková
Békešská župa, Kötegyán. V roku 1997 sa miestni rozhodli zastaviť devastáciu prostredia. Za pomoci výtvarného umelca Michala Ungváriho založili Krúžok prívržencov Kötegyánu a tým činom vec „vykvasila“... V maďarsko-slovensko-nemecko-rumunskom prostredí, na mieste umierajúcej rieky si vysnívali ekopark. Píšu súbehy, leštia kľučky, organizujú, pozývajú dôležitých priateľov... V roku 2007, keď spolok oslavoval 10. výročie založenia, dedina sa znovuzrodila nielen navonok, ale aj vo vnútri. Počas uplynulých 10 rokov sa v rezbárskom tábore vystriedalo 100 umelcov z Maďarska, Slovenska, Srbska, Rumunska. Pod vplyvom Kötegyánskeho príkladu vznikajú postupne parky s plastikami v Doboze, Šarkade, Kondoroši, Šümegu, aj v rumunskom Mezöpetri. Čo je to, ak nie najušľachtilejšia forma interregionálnej spolupráce?
Réžia: Ján Benčik
1945 - 56: Konkrétna dolnozemská osada, vytriezvenie z opojenia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, oduševnení budovatelia štátu päťdesiatych rokov, v plnom prúde je „lis na kulakov“. Storočné sedliacke rodiny prežívajú svoje posledné dni. Desaťtisíce rodín zažívajú svoje mikropríbehy.
1986: Mladý sociológ sa snaží poskladať kroniku svojej rodiny na základe starých dokumentov, ktoré našiel na povale rodičovského domu. Pod názvom „Lis na kulakov“ ju vydáva ako svoju prvú samostatnú knihu, zatiaľ ešte so zmenenými menami. V druhom vydaní v roku 1991 prezradí ozajstné mená hrdinov knihy a dozvedáme sa, že sú to členovia rodiny Závadovcov. Náš spisovateľ - sociológ slovenského pôvodu, sa stal medzitým vedúcou osobnosťou maďarskej literatúry.
V roku 2006 vyšiel „Lis na kulakov“ doplnený dobovými fotografiami zo Slovenského Komlóša a s novým sprievodným slovom.
Réžia: Iveta Hruboňová
Na akých vozoch zvážali na prelome 19. a 20. storočia komlóšski sedliaci úrodu, z čoho si šili „dioučence“ pruslíky, kto z ktorej rodiny sa vysťahoval za výmeny obyvateľstva, alebo ktorý holub je najspoľahlivejší? - odpoveď na všetky tieto otázky má hneď naporúdzi Bandi báči. Ondrej Lopušný je komlóšskym sedliackym mešťanom v najlepšom slova zmysle. Za viac ako sedem desaťročí života sa doňho, ako sám vraví, tak ako bodliaky psovi do kožucha, zachytilo všetko, čo o svojom rodisku videl a počul. Podľa Pavla Závadu má Bandi báči v hlave historickú kameru a ako spisovateľ sa priznáva k tomu, že práve tento veselý pán v rokoch mu našepkal všetky jeho knihy.