Keď som sa chystala na tento rozhovor, kolegovia rumunskej národnosti ma upozornili, že katedru slovenského jazyka a literatúry už nenájdem na starom mieste.
Národnostné katedry Segedínskej univerzity sa totiž v januári 2008 presťahovali do budovy č. 1. na ulici Hattyas. O príčinách zmeny, ako aj o novom systéme som sa porozprávala s vedúcou novozaloženého Národnostného ústavu Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza segedínskej univerzity Dr. Katarínou Maružovou Šebovou.
- Od septembra roku 2007 prebiehali štrukturálne zmeny v rámci Segedínskej univerzity. To znamená, že niektoré odbory a katedry zanikli a z tých, ktoré ostali, sa vytvorili ústavy. Pred polrokom aj na našej katedre vznikol Národnostný ústav a to spojením slovenskej, rumunskej a nemeckej katedry. Vedenie univerzity pokladalo za dôležité, aby zložky jednotlivých ústavov, teda tri katedry, boli na jednom mieste. Doteraz sme sídlili v rôznych budovách, práve preto bolo veľmi ťažké zosúladiť prácu ústavu. Dúfam, že na novom mieste budeme môcť efektívne spolupracovať. Národnostný ústav (rumunská, nemecká a slovenská katedra) má spoločnú sekretárku v osobe Ildiky Kopaszovej Szincsokovej, ktorá je absolventkou našej katedry.
- Aké zmeny nastali na katedre v súvislosti s postupným zavedením bolonského systému?
- V súčasnosti máme paralelne dva systémy: tradičné, t. j. štvorročné vysokoškolské štúdium (v terajšom 3. a 4. ročníku) a bakalárske trojročné štúdium, ktoré zaviedli pred dvoma rokmi. To znamená, že keď študenti 3. a 4. ročníka skončia štúdium slovenčiny podľa tradičného učebného plánu, tento systém štúdia zanikne a ostane v zmysle bolonského systému trojročné bakalárske, čiže základné, a päťročné masterské štúdium. Momentálne máme na katedre bakalárske štúdium, ale podali sme projekt aj na masterské štúdium. Veríme, že bude akreditované. Niektorí študenti terajšieho 4. ročníka o takéto štúdium už prejavili záujem, ale, samozrejme, mohli by ho využiť všetci absolventi, ktorí u nás získali diplom za posledných 20 rokov. Môžu sa prihlásiť na dvojročné masterské štúdium, kde treba získať 50 kreditov z takých užšie profilovaných tém, ako napr.: jazykoveda, literárna veda, história kultúry atď… Kým poslucháči študujúci podľa starého plánu majú tradičné predmety zo slovenského jazyka, históriu literatúry, určité predmety z kultúry dolnozemských Slovákov, ako aj konverzáciu či kultúru slovenského jazyka, zatiaľ poslucháči bakalárskeho štúdia majú na slavistike so špeciálnym zameraním slovenčiny spoločné predmety z dejín slovanských jazykov a kultúr a až potom na daných katedrách študujú špecifické predmety. U nás napr. základy jazykovedy, literatúry, interpretáciu literárneho textu a pod. a až na ďalšom stupni štúdia nasledujú špeciálne predmety.
- Pred niekoľkými rokmi ste zaviedli na katedre nový predmet, tlmočenie a obchodný jazyk. Je ešte možnosť na takéto štúdium?
- Aj teraz prebieha vyučovanie slovensko-maďarského obchodného jazyka, ale teraz už v rámci štúdia - výchovy dospelých. Naša fakulta má veľa takýchto programov. Momentálne štyria študujú na tomto odbore, základné predmety im prednášajú po maďarsky, ale od tohto semestra, t. j. od februára 2008, budú navštevovať našu katedru. Budú si osvojovať slovenskú slovnú zásobu, naučia sa písať úradné listy a všetko, čo je potrebné v obchodnej sfére. Na týchto hodinách prednášajú známi odborníci z hospodárskej fakulty univerzity. Čo sa týka slovenskej odbornej terminológie, prednášajú všetci lektori našej katedry. Pracujeme v starom zostavení, máme lektora z prešovskej univerzity Juraja Briškára, Dr. Tünde Tušková prednáša predmety z jazykovedy a ja literárne predmety. Na bakalárskom štúdiu pán prof. Dr. Karol Wlachovský učí interpretáciu a tvorbu určitých typov textov a Dr. Štefan Tóth predmety z oblasti kultúry dolnozemských Slovákov.
- Aké je zloženie študentov, odkiaľ sa ich najviac hlási na štúdium slovenčiny?
- Tradičné prijímacie skúšky už nie sú, my sa až na prvej hodine dozvieme, koho budeme učiť. Tomu sa veľmi netešíme, predsa výhodou tradičných prijímacích skúšok bolo, že sme aspoň zistili, kto na akej úrovni ovláda slovenčinu a odkiaľ je. V každom ročníku máme študentov zo Slovenska (jedného alebo dvoch), potom zo Slovákmi obývaných obcí v Maďarsku, najčastejšie zo Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a zo Sarvaša. Bohužiaľ, z budapeštianskeho slovenského gymnázia sme už roky nemali poslucháčov, z békeščabianskeho gymnázia máme aj v prvom ročníku dvoch.
- Aké možnosti majú študenti na stáž a štúdium v materskej krajine?
- Ako viete, svet sa otvoril aj našim študentom, majú oveľa viac možností, napr. vďaka rôznym nadáciám. Naši študenti majú možnosť ísť na stáž predovšetkým do Nitry, ale nie je to už povinné. Musím povedať, že študenti neprejavujú veľký záujem o stáž na Slovensku, čo veľmi ľutujeme, ale nemôžeme ich k tomu nútiť. Radšej si vyberú kratšie možnosti štúdia v SR, napr.: radi chodievajú na SAS, alebo na jazykový kurz FF UK v Bratislave, ale niektorí už boli na takomto kurze aj v Košiciach. Súvisí to aj s tým, že zatiaľ robili dvojodborové štúdium a ak na jeden semester odišli na Slovensko, zaostali z druhého predmetu.
- Kde a aké možnosti majú budúci učitelia slovenčiny na prax?
- Mesačná pedagogická prax a návštevy vyučovacích hodín majú významné miesto v našom programe, ako aj metodické a pedagogické predmety majú centrálne postavenie v rámci tradičného štúdia. Študenti zo slovenčiny chodievajú na prax do sarvašskej, komlóšskej, čabianskej a budapeštianskej slovenskej školy, kde im kolegovia vždy vychádzajú v ústrety. V bakalárskom štúdiu už nemajú pedagogické predmety, tie obsahuje až masterské štúdium.
- K prijatiu na štúdium slovenčiny je znalosť jazyka podmienkou, alebo existuje tzv. nultý ročník?
- Nultý ročník momentálne neexistuje, ale súčasný stav a okolnosti nás prinútili k tomu, aby sme otvorili katedru aj pre tých uchádzačov, ktorí neovládajú slovenčinu na patričnej úrovni. Vždy máme študentov, ktorí začínajú od nuly, čo komplikuje aj našu odbornú a pedagogickú prácu.
- Kde sa uplatňujú vaši poslucháči po skončení štúdia?
- Naši študenti sa zamestnávajú predovšetkým v školstve alebo v jazykových školách. Niektorí nás občas navštevujú, od nich vieme, že napr. v Békešskej Čabe dve dievčatá dostali zamestnanie v banke vyslovene preto, lebo ovládajú slovenčinu. Môžu sa zamestnať v rôznych oblastiach, v médiách, v kultúrnych domoch, diplomacii, takže ten, kto si na dobrej úrovni osvojil slovenčinu, nájde prácu, ale závisí to predovšetkým od toho, nakoľko je priebojný.
- Nakoľko sa zapájajú vaši študenti do slovenského spoločenského života mesta?
- Skoro každý z nich niekde pracuje, sú veľmi zaťažení a keďže prevažná časť pochádza z vidieka, už vo štvrtok alebo piatok odcestujú domov. Je to smutné, ale často sa stáva, že na podujatiach reprezentujeme katedru my, prednášatelia. Naša katedra práve preto organizuje programy začiatkom týždňa a tých sa naši poslucháči zúčastňujú.
- Keby ste teraz začínali, na ktoré štúdium a odbor by ste sa prihlásili?
- Ťažko sa vžiť do situácie dnešných študentov, celý systém je iný, ako bol v období, keď som ja študovala. Prihlásila by som sa na bakalárske štúdium a potom by som sa snažila dostať na masterské štúdium, aby som mohla pôsobiť ako učiteľka. Teraz ešte určite bude obdobie, keď bude možné uplatniť sa aj so starým diplomom, ale aj v našom odbore platí, že človek má nadobúdať nové vedomosti do konca života, napr. na masterskom štúdiu, alebo aj prostredníctvom rôznych doškoľovaní.
- Čím by ste sem prilákali gymnazistov a záujemcov o slovenčinu?
- Snom každého mladého človeka môže byť študovať a žiť v krásnom univerzitnom meste, akým je Segedín. V rámci veľkého univerzitného mesta, kde študuje okolo 30 tisíc študentov, je katedra slovenčiny akýsi ostrovček pokoja. Na jednej strane patríme do veľkej rodiny univerzitnej mládeže, ale na katedre tvoríme užšiu rodinu, u nás prebieha vyučovanie v rodinnom ovzduší. Kým na slavistike študuje 150 študentov, u nás máme v jednom ročníku 6-8 študentov. Môžeme sa osobitne venovať každému študentovi, môžeme mu pomáhať pri osvojovaní si vedomostí, ale, samozrejme, môžeme rozvíjať aj jeho vlohy, pripraviť ho na rôzne súťaže, naučiť ho písať rôzne texty, eseje, prekladať atď… Preto si myslím, že dnešnému mladému človeku, ktorý absolvoval slovenské gymnázium, má jazykovú skúšku, alebo ovláda slovenčinu, sa oplatí sem prísť a študovať u nás.
O možnostiach štúdia na Národnostnom ústave Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity vám podrobnejšie informácie poskytnú na tel. čísle: 62/546-200, alebo na emailovej adrese:
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.