Mesto Ostrihom je dôležité z hľadiska našich Slovákov nielen preto, lebo sa nachádza na maďarsko-slovenských hraniciach a jeho okolie je obývané Slovákmi, ale aj preto, lebo na tunajšej Rímskokatolíckej vysokej škole J. Vitéza desaťročia prebieha príprava slovenských pedagógov nižšieho stupňa základných škôl.
Do školského roku 2004/2005 tu pôsobila Slovenská národnostná katedra. Vedenie inštitúcie, motivované zámerom znížiť počet malých katedier, z jedenástich utvorilo šesť. Tak zlúčilo národnostné katedry (slovenskú a nemeckú) s cudzojazyčnou katedrou. Stalo sa tak v zmysle bolonského procesu. Od januára fungujú ako fakulta Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa. V budove vysokej školy, nachádzajúcej sa neďaleko baziliky, nás privítala docentka Cudzojazyčnej a národnostnej katedry PhDr. Eva Horváthová Farkašová.
- Aké zmeny nastali na katedre v súvislosti so zavádzaním bolonského systému?
- U nás, na našej vysokej škole, nie sú také veľké rozdiely, ako povedzme na univerzitách. Aj na učiteľskom smere sú menšie zmeny ako inde, pretože diplom učiteľa prvého stupňa základných škôl naďalej možno získať po štyroch rokoch štúdia.
- Nastali nejaké zmeny od minulého školského roku?
- Nie, od minulého školského roku sa nič nezmenilo, počet kreditov je ten istý. Z povinných predmetov zo slovenčiny a zo študijnej praxe získajú naši poslucháči 42 kreditných bodov, ďalšie body môžu získať za povinne voliteľné fakultatívne predmety.
- Koľko budúcich slovenských národnostných učiteľov študuje na vašej katedre?
- V prvom ročníku máme momentálne štyroch a v druhom ročníku dvoch študentov. Oni študujú podľa nového programu na štvorročnom bakalárskom štúdiu. V treťom ročníku sú štyria a v štvrtom dvaja poslucháči. Vyzerá to tak, že ich je veľmi málo, ale treba brať do ohľadu skutočnosť, že počet študentov na učiteľskom smere sa v tomto roku radikálne znížil. U nás, v odbore slovenský národnostný učiteľ, neklesol. Príčiny rapídneho poklesu všeobecného záujmu o učiteľstvo na prvom stupni môžeme len tušiť. Vieme, že v Maďarsku sú v školstve isté problémy. Mohla by som uviesť znižujúci sa počet detí či zlučovanie škôl. Ani prestíž tohto povolania nie je na takej úrovni, takže mladí ľudia ho nepokladajú za istú perspektívu.
- Aké je zloženie študentov, odkiaľ sa ich najviac hlási na štúdium slovenčiny?
- Väčšinou z okolia, z okolitých miest a obcí z Maďarska i zo Slovenska. Ale máme aj študentky z Békešskej Čaby, z Boršodskej župy i z východného Slovenska. Most Márie Valérie nás spája, takže Ostrihom a Štúrovo sú akoby jedno veľké mesto. Medzi našimi študentkami sú také, ktoré sa po skončení vysokej školy zamestnajú na základných školách na Slovensku, ale sú aj také, ktoré sa uplatnia v hospodárskej sfére. Väčšina našich absolventov pôsobí v školách.
- Aký je systém prípravy budúcich pedagógov na vašej fakulte?
- Národnostní študenti získajú u nás odbornú kvalifikáciu učiteľa nižšieho stupňa maďarských i slovenských základných škôl, to znamená, že po získaní diplomu môžu vyučovať v 1. až 4. ročníku všetky predmety, pričom slovenčinu aj v 5. a 6. triede. Jazyková znalosť študentov, ktorí k nám prichádzajú z rôznych škôl z Maďarska, ako aj zo Slovenska, je heterogénna, vo vyučovacom procese preto okrem odbornej prípravy treba klásť dôraz aj na rozvoj slovenskej komunikatívnej zručnosti. Na to je zamerané štúdium v prvom ročníku, ktoré prebieha formou jazykovej prípravy v slovenskom jazyku. Na štylistických a gramatických cvičeniach využívame rôzne interaktívne zvukové materiály, ako napr. odborný učiteľský dvojjazyčný slovník na cédečku, zostavený pracovníkmi našej katedry. Od 2. ročníka vyučujeme aj odborné predmety po slovensky. Napr. epitaf, metodiku tých predmetov, ktoré budú naši poslucháči vyučovať v slovenskom jazyku, študujú po slovensky a všeobecných maďarských po maďarsky.
- Aké možnosti majú študenti na stáž a štúdium v materskej krajine?
- Dlhoročnú spoluprácu máme s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre. Mali sme také ročníky, keď tam celý jeden semester absolvovali všetci študenti. V posledných rokoch túto možnosť nevyužívajú, asi aj preto, lebo približne polovica z nich je zo Slovenska. Stáž v Banskej Bystrici môžu absolvovať len študenti z Maďarska, lebo štipendium môžu dostať len občania Maďarskej republiky. Občania Slovenskej republiky na to nemajú právo.
- Kde a aké možnosti získavania praxe majú budúci učitelia slovenčiny?
- Na všeobecnú prax chodia naši poslucháči do našej cvičnej školy v Ostrihome. Budúci slovenskí učitelia majú pedagogickú prax v cvičnej národnostnej škole v Číve, ale v posledných rokoch úzko spolupracujeme so Základnou školou s vyučovacím jazykom slovenským v Štúrove, kam chodia naši študenti na hospitácie. Na náčuvoch v Štúrove si osvojujú vyučovanie výchovných predmetov: hudobnej výchovy, výtvarnej výchovy, telesnej výchovy a dramatickej výchovy. Našim poslucháčom prednášajú niektoré odborné predmety hosťujúci profesori.
- Nakoľko sa vaši poslucháči zapájajú do slovenského spoločenského života mesta?
- Tí študenti, ktorí pochádzajú z obcí, kde je živá slovenská kultúra, kde majú na to možnosť, tí sa zapájajú. Máme napríklad také študentky, ktoré sa prihlásili do súťaže Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Poslucháči našej vysokej školy sa pravidelne zúčastňujú aj na slovenských akciách usporadúvaných v Budapešti.
- Čím by ste k vám prilákali gymnazistov a záujemcov o slovenčinu?
- Tým, že Ostrihom je veľmi pekné mesto, patrí medzi najkrajšie mestá v Maďarsku. Naša škola je výborná, atmosféra je tu priateľská, máme milých, dobre pripravených kolegov a som presvedčená, že študenti sa tu cítia veľmi dobre.