Na javisku ako doma ● Premiéra Slovenského divadla Vertigo
A čo ja, miláčik? ● Manželstvo je ako váhová hojdačka. Stabilitu, pokoj a harmóniu možno dosiahnuť len vtedy, keď nielen prijímame, ale aj dávame.
Milovníci slovenského divadla v Maďarsku mali tento týždeň dva sviatočné dni. Pozvánka ich invitovala na premiéru profesionálnej zložky Slovenského divadla Vertigo, ktorá pre nich tentokrát pripravila inscenáciu hry súčasnej slovenskej autorky Tatiany Kusej A čo ja, miláčik? Počas sledovania príbehu o netradičnom trojuholníku dvoch žien a jedného muža sa cítili v Slovenskom inštitúte doma snáď ešte viac ako inokedy. Predvedená komédia totiž majstrovsky načrtla jeden z každodenných problémov manželského života v našom uponáhľanom svete, v ktorom sa manželia, ani nevediac ako, čoraz viac odcudzujú. Autorka, ale aj riaditeľka divadla, dramaturgička Daniela Onodiová a režisér András Dér sa postarali o to, aby sa publikum výborne zabavilo. Ich zámery v plnej šírke realizovali hlavní aktéri hry, ktorých jednotlivé scény inšpirovali k výberu hudobných vstupov pozostávajúcich zo slovenských a českých šlágrov. Obecenstvu dobre známa Denisa Dérová sa po celom rade postáv pôvabných žien tentoraz predstavila v novej úlohe: presvedčivo stvárnila prepracovanú a zanedbanú manželku, sedemkrát ocenenú prekladateľku (Margita). O priazeň svojho muža musela bojovať s mladučkou a sexi Ági Gubikovou (Skarlet), ktorá sa vo Vertigu predstavila prvý raz. Celkom neznáma priaznivcom filmu v Maďarsku však nie je, veď na tohoročnej Prehliadke maďarských filmov získala hlavnú cenu za herecký výkon.
Novou tvárou pre nás bol aj herec Juraj Benčík (Bohuš) z Bratislavy, o ktorého tieto dve ženy bojovali. Na pozadí hlavného motívu hry sa odkrýva problematika spolunažívania v manželstve, zanedbávanie partnera. Svoje rady pre ženy zhrnie Skarlet v hesle „Krása, sex a dobrá strava manželstvu vždy základ dáva“. V závere hry však nastupuje ďalší muž, Zsolt Dér. Prichádza zachrániť Margitu, ktorá obetovala svoju kariéru až sa z nej stala zanedbávaná super manželka. Ponaučenie? Manželstvo je ako váhová hojdačka. Stabilitu, pokoj a harmóniu možno dosiahnuť len vtedy, keď nielen prijímame, ale aj dávame.
Správu o zábavnom, často až grotesknom a zároveň poučnom predstavení rozniesli do sveta účastníci premiéry a utorkového predstavenia - Slováci z Budapešti, členovia vlani vyznamenaného pávieho krúžku zo Santova, Mlynčania, Kestúčania, Čívania, Tardošania a Sílešania. Spolu s nimi sa výborne zabavili aj veľvyslanec SR v MR Juraj Migaš, predseda CSS Ján Fuzik, ako aj rodinní príslušníci a priatelia tvorcov predstavenia. Premiéru poctili svojou prítomnosťou autorka Tatiana Kusá a Štefan Korenči z partnerského bratislavského Divadla AHA, ktorý režíroval predchádzajúcu hru Vertiga Matka.
Slovenské divadlo Vertigo ● Náboj do manželských stereotypov
Divadlo Vertigo a Sarvašské slovenské divadlo ● Táňa Kusá: A čo ja, miláčik? ● Dramaturgia, úprava: Daniela Onodiová ● Réžia: András Dér ● Hrajú: Denisa Dérová, Ági Gubiková, Juraj Benčík. Zsolt Dér ● Premiéra: 18. februára v Slovenskom inštitúte v Budapešti
Slovenské divadlo Vertigo malo v Slovenskom inštitúte v Budapešti ďalšiu zo svojich premiér. Tentoraz to bola divadelná adaptácia rozhlasovej hry Tatiany Kusej A čo ja, miláčik? Vertigo funguje bez vlastnej stálej scény a stáleho súboru už desiaty rok. Spravuje ho Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a financuje maďarský Fond pre národnú kultúru. Za spomínané obdobie v ňom odpremiérovali hry Osvalda Zahradníka, Petra Karvaša, Alexeja Gelmana a Júliusa Barča-Ivana. Dramaturgička a zároveň riaditeľka divadla Daniela Onodiová mala s výberom hry Táne Kusej obzvlášť šťastnú ruku. Jednoduchá, no vtipne spracovaná téma manželských stereotypov osloví najmä strednú a staršiu generáciu, ktoré ich už majú odskúšané na vlastnej koži a ktoré zapĺňajú sály počas predstavenia divadla v rozličných častiach Maďarska, kde ešte počuť slovenčinu. Režisérovi Andrásovi Dérovi i hercom (Denisa Dérová, Juraj Benčík, Ági Gubiková) text sadol. Rozohrali na realistickej scéne ľahkú situačnú komédiu, ktorá nemá iný cieľ ako spríjemniť kultivovaným humorom svojim divákom večer. Bohuš Juraja Benčíka, ktorý prišiel súbor posilniť z Bratislavy, je adekvátnym protihráčom Margitky Denisy Dérovej, ktorá je vitalitou svojej hereckej osobnosti po celý čas existencie divadla jeho absolútnym pilierom. Nespútaná hravosť, náboj, chuť robiť divadlo ako elementárnu potrebu spája Vertigo s tradíciou dávnych zájazdových divadelných spoločností. A tiež to, že ich divák vždy víta s radosťou a vďakou. Posledná inscenácia divadla Vertigo je dôkazom, že zábava v divadle nemusí koketovať s nevkusom len preto, aby si predstavenie získalo svojho diváka.