Hosťom Festivalu národnostných divadiel ARCUSFEST v Budapešti bolo Divadlo VHV zo Starej Pazovy (Srbsko - Vojvodina). Prinieslo hru Dušana Kovačeviča Zberné stredisko. Podľa predlohy je to tragikomédia v jednom dejstve.
Súčasný srbský autor je uznávaný nielen doma, ale i za hranicami. Jeho hru Profesionál zahralo pred dvomi rokmi na ARCUSFEST-e Srbské divadlo v Maďarsku po srbsky aj po maďarsky.
Predstavenie Pazovčanov bolo jedinečné aj čo sa týka jazyka: hrali ho totiž po slovensky, po srbsky a po rómsky. Vyšiel z toho taký dobrý mišung, aký môžeme počuť aj na uliciach našich osád, keď sa stretnú ľudia a počas rozhovoru prejdú z jedného jazyka na druhý.
Dej hry je prinajmenšom pikantný. Starý profesor počas vykopávok z rímskych dôb nájde bránu medzi našim a druhým svetom. Pokúsi sa odstrániť železný kryt z priechodu, dostane však srdcový infarkt a zomrie. Jeho okolie sa nazdáva, že je mŕtvy, v skutočnosti je však na polceste medzi životom a smrťou, takže dokáže nadviazať kontakty so živými i s mŕtvymi. Mŕtvi po smrti pokračujú vo svojich zvyklostiach aj v zmenenej situácii: hádajú sa, debatujú, spievajú si a rozprávajú sa. Otec so synom, sused so susedom, známi s neznámymi. Hoci nepociťujú plynutie času, vedia približne, koľko rokov prešlo od ich príchodu na druhý svet. Môžu sa totiž rozprávať so svojimi blízkymi, ak sa im s nimi sníva. Zberné stredisko je domovom nebožtíkov, kde si chcú realizovať staré túžby - stavajú nedokončené domy z vykopaných kameňov. Keď k nim zavíta starý profesor, hneď sú všetci okolo neho a vypytujú sa ho na svoje rodiny. Profesor sa stretne aj so svojou dávno zosnulou ženou, ale nemôžu sa dlho tešiť jeden z druhého, lebo on sa preberie z kómy. Predtým však prevezme odkaz nebožtíkov ich rodinným príslušníkom. Tí mu však neveľmi veria, až nášho profesora znovu chytí srdcový záchvat.
Slovenské divadlo vo Vojvodine má vyše storočnú tradíciu. Prvé slovenské predstavenie v samotnej Starej Pazove bolo roku 1903. Odvtedy má neprerušene (samozrejme, až na vojnové roky) ročne aspoň jednu premiéru. Nečudo teda, že k nám zavítali aj takí herci, ktorí hrajú v divadle už 33 sezónu. Vidieť to i na ich hre. Hoci nie sú vyštudovaní herci, ich hra je elegantná, prejav čistý. Nezápasia s javiskom, ale nechajú sa unášať hrou. Alebo možno za to môže režisér a v prípade tejto hry scénograf Alexander Bako, ktorý sám aj zahral jednu rolu v Zbernom stredisku? Neviem. Ja som mala pocit, že sa dej neodohráva v Starej Pazove (kam ho režisér umiestnil), ale v niektorom našom meste. A prečo by nie?
Súbor VHV pravidelne vystupuje na stretnutiach ochotníckych a profesionálnych divadiel v Srbsku i v zahraničí (Belehrad, Nový Sad, Nórsko, Fínsko, Slovensko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko). Inscenáciou Zberné stredisko Divadlo VHV získalo v roku 2007 najvýznamnejšie ocenenia na festivaloch ochotníckych divadiel vo Vojvodine, Srbsku a na spoločnej prehliadke susedných štátov, bývalých členských republík Juhoslávie.
Divadlo VHV prinieslo úsmev svojou hrou, za čo mu aj touto cestou ďakujeme. Nebolo nás na jeho predstavení síce veľa, ale všetci sme sa dobre cítili a dobre sme sa zabavili, takže tí, čo ostali doma, môžu iba ľutovať.
