Po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 82 rokov zomrel medzinárodne uznávaný historik a výskumník tanečného umenia Dr. Ernő Pesovár.
Hudobnovedný ústav Maďarskej akadémie vied, Dom tradícií, Ľudovoumelecký zväz Eleméra Muharayho, Zväz maďarských tanečníkov, Združenie pre maďarské tanečné umenie, Maďarský etnografický spolok a Maďarský etnochoreologický spolok s hlbokým žiaľom oznamujú, že 2. marca 2008 po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 82 rokov zomrel
Posledná rozlúčka so zosnulým bude 27. marca 2008 v dome smútku na cintoríne Farkasréti. Česť jeho pamiatke!
Ernő Pesovár sa narodil 5. septembra 1926 v Herende. Vysokoškolské štúdia začal v roku 1946 na filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity. Diplom etnografa a muzeológa získal v roku 1951 ako žiak Gyulu Ortutaya, Lajosa Vargyasa a Istvána Tálasiho. V roku 1966 získal doktorský titul. Od roku 1970 až do odchodu do dôchodku pracoval v Hudobnovednom ústave Maďarskej akadémie vied. Titul kandidát vied získal v roku 1987.
E. Pesovár vykonával výskumy v oblasti maďarského a európskeho tanečného folklóru. Na medzinárodnej úrovni sa venoval geograficko-historickej komparatistike. V spolupráci s Györgyöm Martinom položil teoretické základy folklórneho hnutia 20. storočia. O diskutabilnej tanečnej kultúre Slovákov v Maďarsku sa zmienil nasledovne: „Tanečný folklór Slovákov v Maďarsku počas dlhoročného spolunažívania splynul s tanečnou kultúrou svojho okolia...“
Osvetár Štefan Lami sa dlhé roky trápil preto, lebo sa mu nepodarilo potvrdiť slovenskosť tanečnej kultúry Slovákov v Maďarsku v kruhu maďarských odborníkov. „...Ako osvetár som viackrát inicioval, aby sa výskumov tanečnej kultúry medzi Slovákmi v Maďarsku zúčastnili aj spolupracovníci Slovenskej akadémie vied. Viackrát sme absolvovali spoločné výskumy, ktorých sa zúčastnili aj maďarskí odborníci Ernő Pesovár a György Martin. Dlho som veril, že slovenskí výskumníci nám pomôžu objasniť otvorené otázky v oblasti tanca. Mýlil som sa… Potešilo ma však, keď Ernő Pesovár v roku 1981 publikoval štúdiu pod názvom „Tanečná kultúra Slovákov v Maďarsku“. V nej o. i. píše: „Prisťahovaní Slováci si osvojili také piesne a tance, ktoré sa charakterovo podobali ich archetypálnej kultúre. Bez ťažkostí sa prispôsobili zmene rytmu, ktorá charakterizovala maďarskú tanečnú kultúru v 18. storočí.“ V predchádzajúcich riadkoch Ernő Pesovár dospel z nášho hľadiska k dôležitému zisteniu. Toto konštatovanie nevylučuje predpoklad, že Slováci v Maďarsku boli spolučiniteľmi pri vytváraní nového štýlu tanečnej a hudobnej kultúry. Tým pádom tu žijúcim Slovákom pripadá všetko to, čo tancujú a spievajú.
Ernő Pesovár študoval tanečnú kultúru Slovákov v Novohradskej (Banka, Guta, Veňarec), Peštianskej (Ečer, Maglód, Šára, Sudice, Jača, Pišpek), Báčsko-Kiškunskej (Miške), Békešskej (Slovenský Komlóš) a Zemplínskej župe (Komlóška, Vágašská Huta, Mikóház). Vďaka významnému odborníkovi tanečná kultúra Slovákov v Maďarsku má opodstatnené miesto v rámci celoslovenskej a celomaďarskej tanečnej kultúry.
PesovÁr, Ernő: Tanečná kultúra Slovákov žijúcich v Maďarsku. In Národopis Slovákov v Maďarsku. Red.: Balassa Iván. Budapešť, Magyar Néprajzi Társaság, 1981, 234-267.
PesovÁr, Ernő: O maglódskyh tancoch. In Sokszínű hagyományunkból. 1974, 183 -198, 210-232.
PesovÁr, Ernő: A magyarországi szlovákság tánckultúrája. In A magyar nép és nemzetiségeinek tánchagyománya. 1997, 381-391.