Stará Huta (Bükkszentlászló) je malou slovenskou osadou s približne 600 obyvateľmi. Leží v krásnom prostredí Bukových hôr, v úzkej doline 4 kilometre od Miškovca, ku ktorému ju v období rozmachu priemyselných miest (r. 1981) pripojili.
Do obce pravidelne chodia autobusy miškovskej mestskej hromadnej dopravy.
O obci je známe, že jej územie obývali už keltské kmene, ktoré tu vybudovali valové opevnenie. Slovenské dejiny dediny sa píšu od roku 1712, keď majitelia panstva v Diósgyőri si zaumienili využiť danosti lesnatého kraja a založiť tu prvú sklársku hutu v Bukových horách (neskoršie boli podobným spôsobom založené ďalšie slovenské dediny v tomto kraji Nová Huta a Répašská Huta). Cholerová epidémia v roku 1831 vyhubila obyvateľstvo osady, prežilo ju len desať ľudí, ale v roku 1848 mala obec už opäť do päťsto obyvateľov. Práce v sklárskych hutách, ako aj ťažba dreva a pálenie vápna, s ktorými sa v tomto kraji dalo uživiť, vyžadovali veľa šikovných pracovitých rúk. Osada do roku 1940 aj v maďarčine niesla názov Stará Huta (Óhuta), potom ju po patrónovi miestneho katolíckeho kostola sv. Václavovi pomenovali Bükkszentlászló. Mimochodom, predstavitelia obce sa pravidelne zúčastňujú na stretnutiach osád, ktoré nesú meno tohto svätca. Na 10. jubilejnom stretnutí v roku 2005 v Senváclave (Pilisszentlászló) sa zišli s hostiteľmi a so svojimi rodákmi z Fiškalitáš Huty (Mátraszentlászló).
K zloženiu obyvateľstva Starej Huty treba dodať, že ju okrem Slovákov z rôznych oblastí dnešného Slovenska osídlili aj Rusíni, Poliaci, Česi a dokonca aj Nemci. Majiteľom sklárskej huty záležalo predovšetkým na tom, aby boli katolíckej viery. Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa 60 % Starohuťanov hlásilo k slovenskej národnosti, počas výmeny obyvateľstva obec opustilo iba 85 osôb. Následkom rôzneho pôvodu obyvateľstva sa tu vytvorilo zvláštne miestne slovenské nárečie.
- Zaujímavé je, že u nás sa namiesto hlásky s často používa š, hovoríme napríklad šviňa, - povedala nám mladá učiteľka miestnej materskej školy Monika Eszláriová Marková počas našej návštevy tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie.
- Inakšia je slovenčina tu, v Starej Hute, ako v susednej Novej Hute. Aj nástroje majú iné mená, - pritakal Ján Czeglédi, jeden z posledných kováčov dediny. Ujo Czeglédi je oprávnene znalcom rozdielov v reči Slovákov dvoch dedín, veď sa sem pred vyše šiestimi desaťročiami priženil z Novej Huty.
- Hovorím po slovensky, ale v rodine už nepoužívame slovenčinu. Manželku mám z iného kraja, naším spoločným jazykom je maďarčina, - zdôveril sa nám drevorubač Ladislav Rákóczi, nositeľ maďarského šľachtického priezviska, ktoré sú v slovenských dedinách Bukových hôr časté následkom maďarizácie mien.
Veľké zásluhy na rozvíjaní infraštruktúry obce má poslanec miškovskej samosprávy za Starú Hutu György Bartha. Obec má od októbra minulého roku svoj plynovod. Tým pádom na radosť obyvateľstva aj miestne nehnuteľnosti nadobudli vyššiu hodnotu.
Najväčšou pýchou Slovákov v tejto obci je však materská škola a spoločenský dom.
- Kedysi sme mali vlastnú školu, ale deti vyšších ročníkov už dávnejšie dochádzali do Miškovca. Školská budova časom chátrala, nebola už schopná zabezpečiť vhodné podmienky na úspešnú výchovno-vzdelávaciu činnosť, - informoval nás predseda Slovenskej samosprávy v Miškovci (Stará Huta) Peter Bárány. - V obci bolo čoraz menej detí, aj žiaci nižších ročníkov začali chodiť do Miškovca. Určitú časť budovy sme museli zbúrať a na dvore bývalej školy sme roku 1998 vybudovali materskú školu, ktorú sme dovtedy nemali. Pri tejto práci nás finančne aj morálne podporili okrem miestnej samosprávy a vedenia mesta Miškovec aj Celoštátna slovenská samospráva a Ministerstvo školstva MR. S vedením škôlky máme veľmi dobré osobné a pracovné kontakty, naša slovenská samospráva podporuje inštitúciu aj finančne. Spolu so spoločenským domom sú jedinými baštami slovenčiny v našej dedine. Naši stredoškoláci sa majú možnosť venovať štúdiu slovenčiny na Strednej odbornej škole technickej Gy. Andrássyho v Miškovci, avšak naším veľkým žiaľom je nevyriešený problém vyučovania slovenčiny pre generáciu školopovinných detí. Kedysi naše deti chodili väčšinou do Základnej školy H. Fazolu v Miškovci, kde roky vyučoval slovenčinu dlhoročný predstaviteľ slovenského diania v našej obci Alexander Orliczký. Po jeho odchode do dôchodku boli ešte pokusy o záchranu vyučovania slovenčiny, avšak naše deti začali chodiť do rôznych škôl mesta a ani v jednej škole si už nenárokovali túto možnosť. Najviac detí zo Starej Huty chodí momentálne do základnej školy na Komlóstető, avšak ani tam ich nie je toľko (8 žiakov v jednej triede), aby mohli iniciovať zavedenie národnostnej výučby. V tejto škole ale funguje tanečná skupina Čečina, ktorá má v repertoári slovenské tance z Medzihoria, z okolia Nového Mesta pod Šiatrom a ktorá nás občas zastupuje na stretnutiach so Slovákmi z okolitých obcí, - pokračoval P. Bárány.
V Starej Hute existuje aj miešaný spevácky zbor Biela ruža, nositeľ bronzového ocenenia z roku 2004 v súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Zlatý škovránok 2004.
- Zbor v súčasnosti prechodne prerušil svoju činnosť, starší ľudia postupne vymierajú a stredná generácia ešte neprejavila záujem o túto prácu, - konštatoval predseda slovenského voleného zboru.
- Nesmierne sme hrdí na náš spoločenský dom. Kedysi patril ku Kultúrnemu domu Endre Adyho v Miškovci, ale táto forma nevyhovovala naším požiadavkám. My sme presvedčili vedenie mesta Miškovec, aby nám odovzdalo prevádzkovanie tejto inštitúcie. Budova bola veľmi zanedbaná, nemala napríklad hygienický blok. S rekonštrukciou napredujeme postupne, ako nám to dovoľuje náš rozpočet, ešte nás čaká výmena strešnej konštrukcie. Po niekoľkoročnej práci dnes máme peknú divadelnú sálu s javiskom a oponou, hygienický blok, šatne, a príslušné technické zariadenie. Bol to veľký projekt, v ktorom sme odviedli množstvo brigádnickej práce. Honorár správcu domu hradíme tiež z rozpočtu slovenskej samosprávy. Podarilo sa nám vytvoriť živý kultúrny dom, je pýchou celej obce. Usporadúvame tu rôzne podujatia pre deti i dospelých, ako sú Deň detí, Deň seniorov, resp. príchod Mikuláša. Priestory domu prenajímame na rôzne rodinné oslavy, stužkové slávnosti a pod jeho strechou sa schádzajú aj milovníci šachu a stolného tenisu. Inak vedenie mesta Miškovec s naším slovenským zborom počíta, pravidelne nás pozýva na rôzne kultúrne a spoločenské udalosti. S radosťou sme sa zúčastnili napríklad na maďarsko-slovenskom kultúrnom večierku, kde herci miškovského a košického divadla uviedli pekný dvojjazyčný operetný program. Bol pre nás zážitok počúvať živú slovenčinu, - dodal na záver Peter Bárány, ktorý je pôvodným povolaním pedagógom, ale v súčasnosti je vedúcim divízie v oblasti verejného zamestnávania.