Vlani sa zastupiteľský zbor Slovenského Komlóša rozhodol, že kvôli veľkým prevádzkovým nákladom zatvorí Osvetové stredisko J. G. Tajovského. Stredisko bolo po desaťročia centrom kultúrneho života mesta. Na prízemí bola knižnica, na prvom poschodí koncom týždňa skúšali tanečníci a muzikanti.
Kultúrny dom poskytoval priestory divadelníkom, recitátorom, speváckym zborom, ale aj výstavám a rôznym súťažiam. Vždy v ňom prebiehal pestrý kultúrny život. Po rozhodnutí mestskej samosprávy sa knižnica presťahovala do budovy mestského úradu, tanečníci skúšajú v telocvični slovenskej základnej školy, kým muzikanti v priestoroch základnej umeleckej školy. Komlóšania však nezostali bez kultúrneho stánku. Funkciu kultúrneho domu prevzali slovenské regionálne kultúrne stredisko a obnovená slovenská základná škola, kde sa konajú väčšie mestské akcie, ako plesy, súťaže, divadelné predstavenia a pod. 23. marca tu základná umelecká škola pripravila veľkonočný koncert detskej a mládežníckej dychovky, na ktorý pozvala rodičov, priateľov a milovníkov dychovej hudby. V prvej časti programu vystúpili najmenší, ktorí predniesli hudobné diela Wagnera, Bacha, Erkela, Gottlöbera, Kélera, Antala a Hidasa. Festivalové skladby, symfónie, predohry a pochody v podaní detskej dychovky pod taktovkou Gyulu Forróa zožali obrovský úspech. V druhej časti vystúpila mládežnícka dychovka pod vedením Jána Krčmériho. Jej poldruhahodinový program pozostával z diel Hidasa, Šostakoviča, Badelta, Straussa a Borsaya.
Pod dojmom fantastického koncertu som sa rozhodla vyhľadať riaditeľa základnej umeleckej školy Jána Krčmériho. V prvom rade ma zaujímali počiatky komlóšskej dychovky a vznik základnej umeleckej školy.
Pioniersku dychovku založili v Slovenskom Komlóši v januári 1969 - informoval nás J. Krčméri. Prijímacie skúšky boli zaujímavé. Do maďarskej základnej školy prišli vojaci a kto vedel vylúdiť zvuk z trúbky, toho prijali. Vďaka učiteľke Erne Laukovej dostala pionierska dychovka od Vojenskej dychovky z Békešskej Čaby vyradené hudobné nástroje. Tak sa začalo v Slovenskom Komlóši vyučovanie hudby. Vojaci raz, alebo dvakrát do týždňa prišli do obce a učili žiakov. V tom istom roku, na jeseň, bolo prvé vystúpenie. Na javisku hrali hymnu dvanásti muzikanti. V lete boli spolu s vojakmi v tábore, kde sa naučili rôzne vojenské skladby. V meste sa prebudil záujem o hudbu, dychovka mala čoraz viac členov. Prvým dirigentom bol Lajos Komáromi, ktorého vystriedal Mátyás Máté. Tak sa splnil sen pani Laukovej, ktorá bola do roku 1979 zakladateľkou a organizátorkou hudobného života mesta. Prvý veľký úspech sa dostavil roku 1975, keď sa vo Vacove komlóšska pionierska dychovka dostala medzi päť najlepších v krajine. Vystúpila aj v galaprograme, čo bola veľká česť. O dva roky v Šoprone vyhrala celoštátnu súťaž, hlavná cena bola účasť na prvom svetovom stretnutí detí v Moskve a štvortýždňový pobyt pri mori v meste Artek. Medzitým žiaci miestnych základných škôl dokončili svoje štúdium na vysunutej hudobnej škole Ferenca Liszta, ktorej sídlo bolo v Orošháze, a prihlásili sa do konzervatória v Segedíne. Od roku 1979 sa dirigenti striedali, úroveň dychovky stagnovala. V roku 1981 prevzal vedenie talentovaný odborník Gustáv Géczi a opäť sa začali dostavovať úspechy. V roku 1987 vznikla v Komlóši samostatná hudobná škola. Odvtedy je dirigentom komlóšskej detskej dychovky Gyula Forró.
Na jeseň 1983 začal vedúci Mládežníckej dychovky Ján Krčméri verbovať tých, ktorí už vyrástli z detskej kapely. Viacerí už skončili vysokú školu múzických umení a začali skúšať vo vtedajšej mládežníckej organizácii. Za dirigenta si zvolili Krčmériho, ktorý sa rozhodol zapísať sa do dirigentskej školy. Mládežnícku dychovku začalo podporovať vtedajšie družstvo Haladás, hlavne jeho predseda Pavol Ačai. V roku 1987 sa k sponzorom pripojila firma MOL, ktorá ju podporuje dodnes. Vďaka sponzorom sa kapela dostala viackrát na Slovensko, do Nemecka, Rumunska, Holandska, Španielska, Talianska atď. Ako uviedol J. Krčméri, dlhé roky majú dobré styky s kapelami v zahraničí, tak aj na Slovensku. V roku 1988 vyhrali prvú cenu na kvalifikačnej súťaži v Neunkirchen am Brandt. V roku 2000 zožali veľký úspech v Nemecku a vlani na Slovensku.
Viacerí členovia mládežníckej dychovky si zvolili hudbu za svoju profesiu. Aj v súčasnosti viacerí Komlóšania študujú na vysokých školách múzických umení. Mládežnícka dychovka má dnes šesťdesiat členov. Pravidelne sa zúčastňuje na celoštátnych a medzinárodných súťažiach. Od roku 1992 pôsobí formou nadácie. Pred ôsmimi rokmi získala v Siklósi na celoštátnej súťaži dychoviek najvyššiu - diamantovú kvalifikáciu. Vedúci mládežníckej dychovky Ján Krčméri je aj riaditeľom Základnej umeleckej školy v Slovenskom Komlóši, ktorá od svojho vzniku do roku 1992 pôsobila pod ochrannými krídlami slovenskej základnej školy. Na jeseň 1992 sa úplne osamostatnila. Má tristo žiakov, z toho dvestopäťdesiat je muzikantov a päťdesiat tanečníkov. Má dve pobočky - v Kasaperi a v Békeššámšone. Vyučuje hru na všetkých dychových medených nástrojoch okrem fagotu, na všetkých drevených dychových nástrojoch, na bicích nástrojoch, na gitare, na klavíri a na husliach. V škole pracuje sedemnásť učiteľov, väčšinou Komlóšanov. Sídli v pekne obnovenej budove s veľkou záhradou. Triedy sú maličké a tak nie sú vhodné na skúšky dychoviek, ktoré sa sem museli utiahnuť po zatvorení osvetového strediska. Ako sme sa dozvedeli, mestské zastupiteľstvo schválilo zmeny v organizačnej štruktúre kultúrnych inštitúcií mesta. Vytvorilo všeobecné osvetové stredisko, pod ktoré spadá bývalé Osvetové stredisko J. G. Tajovského a základná umelecká škola. Samospráva vypísala konkurz na miesto riaditeľa VOS, rozhodnutie vynesie v júni. V lete vyprší poverenie riaditeľa základnej umeleckej školy Jána Krčmériho, ktorý sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o miesto riaditeľa základnej školy.