V súčasnosti je v Maďarsku 49 slovenských ľudových pamätných domov. Legatum kúpi pre miestne múzeá ženskú a mužskú figurínu, aby mohli vystaviť miestny kroj.
Každý rok sa Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum, ktorá je jednou z desiatich inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy, podujíma na organizovanie odbornej konferencie pre majiteľov, prevádzkovateľov a pracovníkov slovenských ľudových pamätných domov, resp. pre odborníkov, znalcov tejto tematiky. Tieto stretnutia sú vždy venované jednej striktne vymedzenej problematike, poznatky z ktorej sa v každom prípade zídu účastníkom v ich každodennej práci. Tohoročná konferencia niesla názov „Hodnoty ľudového stavebníctva“ a bola usporiadaná v podpilíšskom Kestúci.
Na úvod rokovania riaditeľ Legata Juraj Ando pripomenul, že ide o ôsmu celoštátnu konferenciu takéhoto typu. Jej účastníci prišli z dvadsiatich ľudových pamätných domov zo siedmich žúp Maďarska. Vo svojom slávnostnom otváracom prejave predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik vyjadril svoju radosť z faktu, že sa konferencia koná práve v Kestúci, v jeho rodisku, dokonca si pamätá, kedy bolo otvorené miestne Obecné múzeum, veď vyrastal v dome oproti nemu. Starosta hostiteľskej obce Lajos Gaál popri prehľade histórie osady pripomenul zásluhy pedagóga a zakladateľa miestneho múzea Jozefa Petríka a zdôraznil príkladnú spoluprácu obecnej a miestnej slovenskej samosprávy. Predsedníčka slovenskej samosprávy v Kestúci Valéria Gaálová Karová podala hosťom obce podrobný prehľad činnosti ich zboru, ktorá okrem tradičných foriem zachovávania a pestovania slovenskej kultúry pozostáva aj z takých iniciatív, ako je vyhľadávanie osobností, ktoré sa pričinili o rozvoj obce, zvečnenie repertoáru pávieho krúžku na CD-nosiči, resp. čistenie tých častí chotára, ktoré majú slovenský názov.
Zachovanie ľudových domov domácim spôsobom - na túto tému prednášal prvý odborník, hlavný architekt Národopisného skanzenu v Senondreji (Szentendre) Miklós Buzás. Konštatoval, že pri prevádzkovaní ľudových pamätných domov nesmie zabudnúť na to, že v minulosti, keď boli ešte obývané, majitelia sa o ne starali deň čo deň. Dnes, keď už slúžia ako múzeá, musí byť údržba plánovaná a systematická. V každom prípade je dôležité, aby prevádzkovatelia mali ustavične v skladoch rezervy pôvodného stavebného materiálu. Prednášateľ podal prehľad najčastejších možných poškodení, akými sú zatekanie strechy, praskliny na stenách, resp. pleseň, práchnivenie dreva a škodlivý hmyz v drevených konštrukciách objektu a pod. Je dôležité vedieť identifikovať škody i opraviť postihnuté miesta. V každom prípade je lepšie, ak je dom v zime vykurovaný a je používaný, ako keby stál prázdny a nesmierne dôležité je pravidelné vetranie. Pôvodne na tradičných domoch chýbali dve konštrukcie, ktoré sú v dnešnej dobe nevyhnutné a potrebné: odkvapy a izolácia. K pravidelnej údržbe stien a múrov patrí natieranie hlinou, ktoré si možno ľahko osvojiť, líčenie vápnom - tradičná ženská práca a omietanie, ktoré si už vyžaduje odborné znalosti. Všestranný správca ľudového pamätného domu musí poznať aj spôsoby čistenia a opravy kovových predmetov, ako sú napr. zámky a iné kovové mechanizmy.
Najaktuálnejším otázkam hnutia oblastných domov bol venovaný príhovor úradujúceho predsedu Zväzu oblastných domov v Maďarsku Pétera Szablyára. Podľa neho tieto ľudové pamätné domy sú strážcami tradícií, a to nielen materiálnej roviny, ale aj duchovnej sféry, napr. spôsobu života, vierovyznania a medziľudských vzťahov. Dnes totiž ešte žije tá generácia, ktorá vierohodne dokáže podať svedectvo o tých časoch, keď používanie predmetov, nahromadených v miestnych múzeách, bolo bežné. Úradujúci predseda poukázal aj na to, že vedúci pamätných domov by mali mať na starosti nielen samotnú budovu, resp. zbierku, ale aj iné, napr. sakrálne pamiatky obce, ako sú cintoríny a prícestné kríže, alebo všeobecne celkový výzor dediny, ulice. Okrem odbornej prezentácie exponátov by sa mali snažiť o to, aby ich „inštitúcie“ boli čoraz živšími, teda aby rôznymi akciami prilákali čo najviac návštevníkov. Pri návštevnosti treba dbať o to, že v posledných rokoch aj na vidieku je čoraz viac turistov zo zahraničia, preto aspoň najzákladnejšie informácie o zbierke treba uviesť aj v cudzích jazykoch, resp. sa treba postarať o propagačný materiál. Z aktuálnych konkurzov, z ktorých by miestne múzeá mohli čerpať zdroje, vyzdvihol o. i. súbeh „Oblastné domy v službe kolektívov“, ktorý bol vypísaný Ministerstvom kultúry a školstva MR v znamení roku renesancie. Situáciu v tomto prípade však sťažuje, že je určený iba obciam s vyše 5000 obyvateľmi. Pre menšie osady je iná možnosť - konkurz v záujme zachovania a rozvoja dedičstva na vidieku v rámci programu Nové Maďarsko. Tu pre uchádzačov môže byť problémom, že ide výlučne o dodatočné financovanie projektov.
Z najnovších informácií o činnosti verejnoprospešnej spoločnosti Legatum Juraj Ando vyzdvihol, že podľa databázy inštitúcie CSS v súčasnosti je v MR už 49 slovenských ľudových pamätných domov. Im bola venovaná v minulom roku úvodná časť Nášho kalendára, ako aj samostatná informačno-propagačná publikácia spoločnosti. Riaditeľ oboznámil prítomných s históriou Legata a informoval ich o systéme udeľovania podpôr pre slovenské pamätné domy. Upozornil pritom na dôležitosť zaobstarania prevádzkového povolenia príslušného ministerstva, bez ktorého síce dané múzeá môžu fungovať, avšak sa nemôžu zúčastniť mnohých konkurzov a súbehov. Zahlásil zároveň potešiteľnú správu, a síce Legatum v tomto roku kúpi pre tie miestne múzeá, ktoré si to žiadajú, ženskú a mužskú figurínu, aby vo svojich priestoroch mohli vystaviť miestny kroj. Účastníci konferencie dostali aj Štúdiu o možnostiach využitia pamätných domov, v ktorej sú aj predstavy o budúcnosti, a síce využitie kultúry ako produktu napr. v turizme. Riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová záverom rokovania vyzvala aktivistov na slovenskom poli, aby zostavili súpis hodnôt nehmotného dedičstva vo svojom regióne podľa dôležitosti ich zachovania, ktorý bude zaradený na Reprezentatívny zoznam UNESCA.
V záverečnej diskusii sa prítomní venovali rôznym otázkam, ako napr. možnosti získavania podpôr a odborné rady k renovácii niektorých objektov (Fizér, Terany), zrekonštruovanie pece (Ečer), resp. podnikanie ako forma prevádzkovania oblastného domu (Sarvaš). Niektorí účastníci pozvali svojich kolegov a odborníkov na návštevu národopisného múzea v ich bydlisku.
Po práci nasledoval zaslúžený oddych. Kestúcke deti zo súboru Nezábudka prekvapili hostí svojej obce s pilíšskymi slovenskými tancami. Popri návšteve miestneho Dedinského múzea, ktoré je pomenované po spomínanom Jozefovi Petríkovi, si hostia v Kestúci vypočuli ukážku z repertoáru chýrneho miestneho pávieho krúžku. Snáď najväčší úspech mali pijanské ľudové piesne, ktoré svedčia aj o sláve známeho kestúckeho vína...