Slovenský Komlóš ● Čabania po stopách nášho dedičstva
„Dedičstvo je to, z čoho sa dá ďalej žiť, čo nám dodáva vnútornú silu, čo nám dodáva autoritu, čo dvíha našu pýchu, lebo predstavuje trvalé hodnoty.
Dedičstvo je to, čo prispeje k našej dobrej povesti, čomu rozumieme, lebo je naše, a preto ho dôverne poznáme, a čo je súčasťou kolektívnej a individuálnej pamäti. Dedičstvo je to, čím dokážeme narábať, čo dokážeme používať, o čo sa dokážeme postarať, dokonca ktoré dokážeme rozvíjať. Dedičstvo je to, čo podporí spolupatričnosť, čo funguje ako kohézna sila spoločnosti. Dedičstvo je to, čím sa líšime od ostatných, čo determinuje samotnú spoločnosť, čo vytvára skupinové záujmy, čo tlmočí poznatky o minulosti a vplýva na naše city. Dedičstvo je teda všetko, čo spoločnosť a jednotlivec zachováva, chráni, o čo sa stará, čo dokáže rozvíjať a udržať a čo dokáže odovzdať ďalším generáciám. My sa musíme rozhodovať, čo z množstva hodnôt necháme padnúť, čo si budeme vážiť, čo udržíme i naďalej a o čo sa budeme starať. Veľká je preto zodpovednosť súčasnej generácie, keď sa rozhoduje vedome, koná spontánne, alebo, nedajbože, vôbec nekoná a tým určuje osud nášho dedičstva,“ týmito myšlienkami otvorila riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová výstavu Výšivkárskeho krúžku Rozmarín v Slovenskom regionálnom osvetovom stredisku SOC v Slovenskom Komlóši, keď sem zavítala s početnou skupinou Čabanov na návštevu.
Čabania sa rozhodli utužovať priateľstvo s okolitými slovenskými organizáciami a vlani navštívili Pitvaroš, Nadlak, Temešvár a Sarvaš. V tomto roku boli už v Poľnom Berinčoku a v druhej polovici apríla sa vybrali na Komlóš, kde v sprievode svojich hostiteľov absolvovali krásny a bohatý program. Pozreli si dve zo štyroch národopisných zbierok mesta, ktoré chránia hmotné dedičstvo Komlóšanov. V trstinou pokrytom sedliackom domčeku a v niekdajšej evanjelickej sýpke, kde je umiestnená bohatá národopisná zbierka dlhoročného komlóšskeho farára Jána Koppánya, si niektorí dôkladne prezerali textílie, teda rubáše, čipky, sukne, spodničky a oplecká. Zaujali ich najmä krásne biele výšivky. Boli takí, ktorí sa zastavili pri fotografiách a porovnávali dnešný vzhľad mesta a niekdajšej dediny. Niektorí prejavili záujem o diela insitnej maliarky Anny Dénešovej, ktorá by si zaslúžila podobnú publikáciu ako Helena Čarejšová Hrabovská z Čorvášu. Iní chceli viac vedieť o skromnej osobnosti režisérky Judity Tomkovej a o storočnom komlóšskom slovenskom divadelníctve.
Keďže v skupine bolo aj nemálo bývalých pedagógov, domáci nás zaviedli aj do slovenskej školy, kde nás príjemne prekvapil malý spevácky zbor pod taktovkou hosťujúcej učiteľky Dagmar Kötelešovej s krásnym programom. Piesne spestrili dvojjazyčné recitácie humorných veršovaných historiek Kolomana Szokolayho, z ktorých niektoré vyšli v zbierke kolektívu slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu pod titulom Naše najmilšie II. S aktívnou členkou Organizácie komlóšskych Slovákov pani Ernou Laukovou sme hovorili aj o tomto dlhu Komlóšanov, veď majú zozbieraného veľa dobrého materiálu, ktorý čaká na vydanie. V škole sme si pri dobrej káve a „bagáňoch“ (pagáčoch) vypočuli krátku, ale fundovanú prednášku redaktora Komlóšskej čítanky Jána Chlebnického o histórii mesta a komlóšskych Slovákov. Ako je všeobecne známe, v Čabe žije mnoho Komlóšanov, i v našej skupine bolo viac takých, ktorí v obnovenej budove slovenskej školy vzrušene hľadali svoju fotografiu na školských tablách, zdobiacich chodby školy. Ďakujeme riaditeľke Zuzane Laukovej a školníčke Márii Leginskej, že prispeli k naším krásnym zážitkom. Bývalých učiteľov prekvapilo technické vybavenie školy, krásne zariadené a čisté priestory, kde môže byť radosťou učiť a učiť sa.
Po návšteve školy sme zavítali do evanjelického kostola, kde nás privítal pán farár Atila Spišák. Dvestoročný kostol sa odspodu borí s vlhkosťou. Smutné je pozerať sa na jeho rany, veď tento kostol je jedným z najkrajších evanjelických kostolov na Dolnej zemi, ktorý vybudovali naši slovenskí predkovia. Neodolali sme a vystúpili sme aj na „túrňu“, teda na vežu. Výhľad na širokú nížinu, oziminami sa zelenajúce polia, kvitnúce stromy a červené strechy domov nemá páru. Zrak sa nemá o čo oprieť, pohľadu nič neprekáža a v diaľave pod jasným jarným nebom rad radom objavuje veže okolitých dedín. Zmocňuje sa nás pocit nekonečnej slobody...
Komlóš má aj dobrú termálnu vodu. V bazénoch kúpaliska Ruža zaváňa čierna teplá voda, vhodná najmä na liečenie pohybového ústrojenstva. Poskytujú tu aj rôzne príjemné služby, napríklad masáže a liečivé kúry. Väčšina členov skupiny si po dobrom obede išla odpočinúť do vody. V neskorších popoludňajších hodinách nás na otvorení výstavy výšiviek v Slovenskom regionálnom osvetovom stredisku čakalo početné obecenstvo. Komlóšania obdivovali kolekciu výšiviek, s ktorou krúžok Rozmarín vyhral v marci tohto roku extra I. cenu na Celoštátnej prehliadke ľudového výtvarníctva. Výstavu už tradične aranžovala vedúca krúžku, majsterka ľudového umenia Anna Illéšová Boťánska. Pomáhali jej v tom členky krúžku Eva Győrfiová a Ida Takátsová.
Členovia Organizácie komlóšskych Slovákov pod vedením predsedníčky Anny Molnárovej počastovali našu skupinu dobrou komlóšskou klobásou, ktorá chutila všetkým Čabanom, a takto pred návratom domov sme sa znovu pustili do riešenia dávno nastolenej otázky: ktorá, resp. čia klobása na Dolnej zemi je najlepšia?