Spomienka na Bélu Kálmánfiho ● Obecné dni v Číve
Meno Bélu Kálmánfiho netreba slovenským folkloristom, ani milovníkom slovenských ľudových piesní z okolia Dorogu a Ostrihomu zvlášť predstaviť.
Odvtedy, ako nás navždy opustil, ubehlo dvadsať rokov. Pri tejto príležitosti si v rámci Obecných dní v podpilíšskom Číve, kde aj miestny kultúrny dom nesie jeho meno, pripomenuli záslužnú činnosť B. Kálmánfiho.
- Je všeobecne známe, že pán učiteľ, ako my dodnes nazývame pána Kálmánfiho, v šesťdesiatych rokoch pozbieral slovenské ľudové piesne z okolia Ostrihomu a Pilíša, ktoré potom pod názvom Rozmarín zelený vydal v knižnej forme Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. B. Kálmánfi stál v roku 1970 pri zrode nášho speváckeho zboru. Ja ako mladá vedúca bez skúseností som rada prijala jeho odborné rady... Po siedmich rokoch sa stal vedúcim čívskeho pávieho krúžku, ktorý potom viedol až do svojej smrti, do roku 1988. Naučil nás aj piesne iných národov a skladby zo zbierky Bélu Bartóka. O jeho činnosti svedčia zlaté diplomy z kvalifikačných súťaží, ako aj samostatná platňa, kazeta a nahrávky v rozhlase, z ktorých sme pred troma rokmi, na počesť 35. výročia založenia nášho spevokolu, vydali CD nosič. B. Kálmánfi mal nesmierne rád slovenské ľudové piesne z nášho kraja, o tom svedčí aj to, že neskoršie prijal funkciu vedúceho speváckych zborov v Kestúci, Moďoróši a Huti... Miestne obyvateľstvo si ho obľúbilo a vážilo. Potvrdzuje to aj fakt, že po jeho smrti sme náš kultúrny dom nazvaný po ňom, - povedala vedúca speváckeho zboru v Číve Rozália Keleczová predtým, ako predstavitelia spomínaných speváckych zborov a oroslánskych Slovákov položili vence úcty a vďaky k pamätnej tabuli Bélu Kálmánfiho na priečelí kultúrneho domu v Číve.
Následne sa hostia a hostitelia v krojovanom sprievode na melódie dychovky zo susedného nemeckého Lamváru premiestnili z centra obce na športové ihrisko, kde sa konal slávnostný program obecných dní. Účastníkov, medzi ktorými boli aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a predseda Združenia a kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, ako aj predstavitelia okolitých a spriatelených obcí, pozdravila starostka obce Mária Nagyová. V slávnostnom programe, ktorý poctili svojou prítomnosťou aj vdova po B. Kálmánfim a jeho dcéra s rodinou, vystúpili rad-radom spevácke zbory (Huť, Kestúc, Moďoróš, Čív), vedenia ktorých sa kedysi ujal znalec života a ľudovej slovesnosti baníkov a sedliakov tohto kraja. V Číve pokračujú v jeho diele a vychovávajú novú generáciu pestovateľov slovenského folklóru: školský komorný spevácky zbor pod vedením slovenčinárky Márie Jurkovičovej na tento deň naštudoval ľudové piesne zo Slovenska a z Pilíša. Ďalším kultúrnym telesom je tanečná skupina, ktorá pracuje v rámci základnej umeleckej školy: učiteľka tanca Zsuzsa Halmosová tohto roku nacvičila s deťmi slovenské tance z Maglódu. Do Čívu zavítala aj Tanečná skupina Kisbojtár zo Štúrova, s ktorou Čívania nedávno nadviazali kontakty. Modernejší štýl zastupovala miestna skupina moderného tanca Kolibrík. V rámci obecných dní na Číve tradične odovzdávajú ocenenia „Chvályhodná čívska porta“, nuž nebolo tomu inak ani v tomto roku. Pred veselicou, na ktorej hrala do tanca švábska kapela z Lamváru, sa čívsky spevácky zbor rozlúčil s účastníkmi spoločným spevom piesne „Slovenská rodná dedina...“, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo.
Pred nedeľňajšími oslavami organizátori, ako obvykle, aj tohto roku ponúkli obyvateľom Čívu a návštevníkom obce širokú paletu rôznych programov. Tradične sa v rámci obecných dní koná napríklad vernisáž výstavy diel členov grafického a maliarskeho krúžku. Šport bol zastúpený v podobe futbalu, na zápasy pozvali aj mužstvá z okolitých obcí. Zvláštnosťou tohoročných obecných dní bola tzv. Kuchyňa babičiek. V priestoroch Dedinského múzea bola jednak vytvorená tradičná kuchyňa prezentovaná akoby počas varenia. Tu sa predstavili aj miestni škôlkari a čo bolo zvláštnosťou, aj obecenstvo si mohlo vyskúšať miestny kroj, a to originálny, ktorý kedysi na Číve bežne nosili. Záujemcovia si mohli pozrieť aj kroje zo zbierky múzea. Priamo na mieste varili a piekli rôzne tradičné i modernejšie jedlá a zákusky, Mnohí ochutnali „neslíchanú babu“ aj „pálený cuker“ v čaji z cibule. Gastronomická prezentácia, ktorá mala mimoriadny úspech, bola doplnená receptami v maďarčine a slovenčine.
